Do druhej polovice jesennej časti futbalovej Superligy vstupuje v pozícii lídra bratislavský Slovan. Nie je to nijako prekvapujúca skutočnosť. Skôr iba potvrdenie verbálne proklamovaných cieľov a ambícií spred sezóny, že na Tehelnom poli by sa po dvoch rokoch pôstu mohlo hrať opäť o titul majstra. Z čisto obchodného hľadiska je momentálna pozícia zatiaľ jediného mužstva bez prehry aj dočasným utešením po sobote smutnej plynárenskej duše belasého bossa Jána Duckého. Ním vrazené milióny za príchod siedmich nových hráčov neplávajú retroaktívne dolu Dunajom. Slovan potešiteľne rozširuje slovenskú špičku, čo môže byť len na prospech nášho futbalu. Menej však už nedávne tvrdenia jeho trénera Stanislava Grigu, ktorý po predchádzajúcom domácom zápase s Nitrou zdôrazňoval, že hráči sú pod tlakom, že naň neboli v minulosti zvyknutí a pod. Hráč, tobôž reprezentant, a Slovan ich mal naposledy proti Azerbajdžanu v Jankechovom výbere až poltucet, musí byť v klube pod tlakom - diváckym, mediálnym a v neposlednom rade aj konkurenčným. Ak necíti vo vnútri boj o svoj post, na ktorý môže byť viacero adeptov, jeho motivácia nemôže zákonite rásť. Ani v Slovane by nemal mať akokoľvek skúsený hráč vopred istý flek. V úvode ligy to pocítil na vlastnej koži napríklad Jančula. Grigove slová však skôr triafali zrejme reprezentantov, ktorí pred príchodom na Tehelné pole nemali možnosť vo svojich mužstvách hrávať o najvyššie méty. Lenže aj Kriss s Norbertom Hrnčárom si museli pred vstupom na najväčší slovenský štadión dobre zrátať, kam vlastne prichádzajú a čo od nich očakávajú noví majitelia. Prvých osem kôl znášali určite menší tlak, než aký ešte len príde, ak sa bude Slovan dlhodobo držať tam, kde nateraz je. Treba uznať, že zabudovať do základného kádra taký počet nových hráčov a vpustiť im do žíl filozofiu nového trénera nie je zvyčajne krátka záležitosť. Trojnásobný majster by to vzhľadom na skúsenosti niektorých z nich mohol zvládnuť aj v predtermíne. Čosi z obrodeneckej stratégie a pozitívneho Grigovho rukopisu naznačil naposledy v Petržalke, kde mala jeho hra pravidelný pulz. Bez škodlivej arytmie. MIROSLAV BUKOV