Emblém Bratislavských hudobných slávností (BHS) na priečelí Koncertnej siene Slovenskej filharmónie je neklamným signálom, že od minulého piatka dominuje kultúrnemu životu slovenskej metropoly hudba. Ak v minulosti boli BHS, hoci s ambíciou priblížiť sa Pražskej jari, vždy "len" druhým festivalom, v samostatnom štáte už musia niesť ťarchu kritérií kladených na reprezentatívnu udalosť smerom do vnútra i k zahraničiu.
Prekvapením prvých dvoch večerov, obzvlášť pri nezvyčajne nízkych cenách vstupeniek, bola pomerne slabá návštevnosť, čo je škoda vzhľadom na výbornú úroveň sobotňajšieho koncertu pražských hostí. Deň predtým na otvorení festivalu, v nadväznosti na nedožité deväťdesiatiny Eugena Suchoňa (1908-1993), odznel po dlhšom čase kompozične impozantný Žalm zeme podkarpatskej pre tenor, zbor a veľký orchester. Opus 12 najvýznamnejšieho slovenského skladateľa je síce plodom relatívnej mladosti, no zároveň zreteľne vypovedá o suchoňovskom kompozičnom štýle a príznačnej poetike, ktorej ostal verný i v neskoršej tvorbe. Slovenská filharmónia, skvelo spievajúci Slovenský filharmonický zbor a Janez Lotrič, slovinský tenorista s kovovo prierezným a vo vysokej polohe úplne istým hlasom, odovzdali dielu pod taktovkou Ondreja Lenárda maximum tvorivých síl. Suchoňovmu Žalmu predchádzal Beethovenov Koncert pre klavír a orchester č. 5 Es dur s americkým sólistom, v Bratislave dobre známym Davidom Livelym. Je umelcom prezentujúcim popri nevyhnutných technických dispozíciách veľmi jasný postoj k interpretovanej skladbe, spočívajúci v odblokovaní romantizujúcich výrazových prvkov a vo zvnútornenom, nepateticky vecnom prednese. Korektný, aj keď nie navonok oslnivý výkon podporil filharmonický orchester pod trocha unavene pôsobiacou Lenárdovou taktovkou.
Veľmi príjemný večer v sobotu pripravila preriedeným diváckym radom (žeby pre očakávanie volebných výsledkov?) Pražská komorná filharmónia. Ako napovedá názov, nejde o symfonické teleso štandardných rozmerov, no menší počet hráčov "vyvažuje" ich prvotriedna individuálna a kolektívna kvalita. Pod vedením Jiřího Bělohlávka, ktorý opäť dokázal, že je dirigentom prvého rangu, schopným každej partitúre dať adekvátny tvar i obsah, zaujali rovnako čisto symfonické skladby (Mendelssohn a Beethoven) ako i čísla so sólistami. Technicky výborne disponované a do špecifickej poetiky Bohuslava Martinů vnorené klavírne duo Peter Pažický - Aleš Solárik vyvolalo ovácie publika. Vo Wagnerovom cykle piesní Päť básní Mathildy Wesendonkovej fascinovala česká mezzosopranistka Dagmar Pecková krásou a mäkkosťou svojho nesmierne kultivovaného hlasu, ako aj príkladným zmyslom pre odhalenie obsahu spievaného slova.
Poctou E. Suchoňovi bola v sobotu aj obnovená premiéra jeho opery Svätopluk, ktorú uviedla Opera SND v réžii Branislava Krišku, pod taktovkou Dušana Štefánka a v hlavnej úlohe s Petrom Mikulášom. Opera SND dnes o 19.00 h v rámci festivalu ponúka Pucciniho dielo Tosca. V Moyzesovej sieni Slovenskej filharmónie je o 17.00 h na programe komorný koncert s nemeckou sopranistkou Sigune von Ostenovou a nemeckým klaviristom Markusom Bellheimom, v Redute o 19.00 h vystúpi britský súbor Academy of Saint Martin in the Fields s dirigentom Kennethom Sillitom.
Autor: PAVEL UNGER (Autor je stálym spolupracovníkom SME.)
