kych a tanečných príležitostí, ktoré vytvárajú neopakovateľnú atmosféru diela. Do tejto kategórie patria aj tri nymfy - grófova suita niekdajších mileniek po objatí končiacich v záhrobí. Tri fialové intrigujúce mátohy prinášajú na javisko humor a vtip. Upúta najmä prvá nymfa. Svojou razanciou v hereckom i speváckom prejave, suverénnym silným hlasom a v neposlednom rade mimoriadnym citom pre komično. Hoci vďaka náročnému líčeniu ju ťažko demaskovať, kto sa zaujíma o operu a operetu, spozná v nej Miroslavu Marčekovú. V posledných rokoch pracuje na voľnej nohe, objavuje sa preto na spevoherných javiskách v Košiciach, Prešove, ale i v Rakúsku a ďalších krajinách. Bratislavské publikum ju zasa pozná ako jednu zo zakladajúcich a kľúčových členiek Komornej opery. Mimochodom, práve tu prvý raz spolupracovala s Jozefom Bednárikom. A bol to práve on, ktorý v nej objavil komický talent a dal jej krásnu príležitosť primadony v svojich slávnych Manieroch teatrali.

Do Draculu sa však Miroslava Marčeková nedostala "po starej známosti", ale konkurzom. "Nikdy som nerátala, že budem robiť muzikál. Celý život som sa venovala najmä opere, aj opereta bola iba krátkym extempore. No v novinách som si prečítala správu, že bude konkurz na Draculu, a hoci som vedela, že v muzikáloch uprednostňujú skôr mladších ľudí a ja som päťdesiaty štvrtý ročník, predsa len som zatelefonovala. Dáma, ktorá zdvihla telefón, sa ma opýtala, koľko mám rokov a či chcem tancovať, alebo spievať. A zrazu počujem, že by pre mňa možno bola rola. Išla som teda na konkurz a neskôr mi zase telefonicky oznámili, že som akceptovaná." Operný režisér Ľubo Fritz, ktorému Jozef Bednárik zveril bratislavské naštudovanie, hneď od začiatku skúšok zdôrazňoval, že nechce od Slovákov, aby vytvorili kópie českých hercov. U Miroslavy Marčekovej toto riziko nehrozilo, Draculu totiž nevidela. A platí to vlastne doteraz, lebo ako jediná z nýmf nie je alternovaná. "Svojím spôsobom je to dobre. Pretože od začiatku mi vraveli, že Hana Křížková, pražská prvá nymfa, postavila latku veľmi vysoko. Keďže som ju nevidela, nemohla som sa porovnávať, a tak to na mňa pôsobilo len ako stimul, aby som poriadne zabrala. Práve preto, že sa toľko vravelo o skvelom výkone Hany Křížkovej, považujem za jeden z najväčších komplimentov, keď sa hudobný skladateľ Karel Svoboda nechal počuť, ako veľmi sa mu slovenské nymfy páčia. Vraj je nám dokonca lepšie rozumieť." Čo je pre opernú speváčku najťažšie pri prvej muzikálovej skúsenosti? "Vyrovnať sa s tým, že je to celkom iný štýl spievania. Chvíľu som s tým poriadne bojovala - naučiť sa spievať populárnejším spôsobom, nepoužívať opernú techniku. Priznám sa, spočiatku som občas mala aj zajačie úmysly. Teraz si doobeda síce rozospievam hlasivky, no potom už do toho nerýpem, aby som do prejavu nepreniesla operu či operetu. Lebo práve pred tým ma páni Bednárik aj Fritz od počiatku varovali. My, ktorí sme vyšli z klasickej školy, teda i Dracula Ferko Ďuriač a Maroš Vojtko, ktorý hrá kňaza a Stevena, sme na tom dlho pracovali." Milo ju vraj prekvapilo nasadenie mladých ľudí ansámblu, často bez javiskových skúseností. Sú vraj často vo veku jej syna a ona sa medzi nimi cíti veľmi dobre. "Podávajú výborné spevácke i tanečné výkony. Je to i zásluhou režiséra Ľuba Fritza, ktorý z človeka dokáže vytiahnuť maximum. Tiež choreografa Vrátila a v neposlednom rade dirigentov Ruda Geriho a Jula Sečlana." Z českých hviezd, ktorým sa stala partnerkou, vraj trému nemala. Skôr na ne bola zvedavá. Pracuje sa jej s nimi veľmi dobre, lebo sú milí a bezproblémoví. Na otázku, či má svojho najobľúbenejšieho Draculu, bez zaváhania odpovedala: "Áno. Ferka Ďuriača. Poznáme sa dlhé roky, sme blízki kamaráti a veľmi mu držím palce. Myslím, že sa s touto rolou vyrovnal úžasne. Je vynikajúci spevácky a ohromne sa mi páči aj herecky. Je českým predstaviteľom rovnocenným partnerom, a keďže je pre neho táto postava nová, začínal vlastne od nuly, stále na nej pracuje. Rastie z predstavenia na predstavenie a diváci si ho podľa mňa obľúbia rovnako ako Daniela Hůlku." Keďže Češi majú naopak Draculu za dlhé mesiace uvádzania dobre obohratého, môžu si zasa dovoliť občas trochu zašpásovať. "Pri finále prvej časti Hon na zlo stojím v rohu javiska so sviečkou v ruke. Dracula vedľa mňa. Raz sa z ničoho nič Dan Hůlka na mňa otočil a sviečku sfúkol. Zostala som stáť v úplnej tme. Veľmi sa zabával na tom, aká som zostala prekvapená. Nezostala som mu však nič dlžná. Pri nasledujúcom predstavení sa znova obrátil za sviečkou a ona tam zrazu nebola. Držala som ju totiž dolu, v úplne spustených rukách, takže ju sfúknuť nedokázal. Obom nám mykalo kútikom úst a odvtedy sa takto občas zabávame." Ako to už pri divadelných predstaveniach býva, nejeden z hercov už zažil pár náročných okamihov. Ani Miroslava Marčeková nie je výnimkou "Asi týždeň po premiére mi z ničoho nič odišiel hlas. Bolo to práve v sobotu, keď hráme dve predstavenia za sebou. Spočiatku som bola v pohode, spievalo sa mi veľmi dobre. Cez prestávku však na mňa doľahla hrozná únava, a keď som po pauze vyšla na javisko, zrazu zo mňa nevyšlo vôbec nič. Dostala som prudkú virózu, úplne mi odišiel hlas. Bol to príšerný pocit, prenikol ma hrozný strach. Napokon však zafungoval pud sebazáchovy a dajako som to dospievala. Rovno z predstavenia som však bežala do nemocnice na obstreky, injekcie. Na nedeľné predstavenie pricestovala narýchlo nymfa z Prahy, ktorá mala rolu naštudovanú. No ako rýchle to prišlo, tak rýchle choroba odišla a napokon som vynechala iba dve predstavenia." Na dlhý čas bude však večer spôsobený chorobou jediným voľnom. Dracula pripravil ansámbel o letné dovolenky, a keďže divácky záujem je obrovský, žiaden dlhší oddych nie je ani v dohľade. Ako takúto každodennú absenciu znáša rodina? "U nás to nie je až taký problém. Sme na podobný model zvyknutí, keďže môj partner robil sedem rokov vo Viedni, vo Fantómovi v opere, potom dva roky vo Švajčiarsku… Vídame sa teraz síce ešte menej, než sme boli zvyknutí, pretože žijeme v Rakúsku a ja musím byť celý týždeň v Bratislave, ale dáko to zvládame. Na pondelky vždy cestujem do Viedne a priateľ, pokiaľ nemá prácu, prichádza zasa cez týždeň za mnou. Syn je už dospelý, bude mať dvadsaťdva rokov, takže mu mama po večeroch nechýba. Naopak, mám výhodu, že po mňa moje dieťa chodí do divadla a nemusím sa v noci terigať električkou." Ako sa však synovi páči mamin muzikálový výkon, sme sa nedozvedeli. Doteraz ho totiž nevidel. Verejnú generálku nestihol a vstupenky sú vypredané do konca októbra. Takže si rovnako ako ostatní zvedaví diváci musí počkať.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ