Existujú štáty, o ktoré sa médiá zaujímajú iba raz za štyri roky, keď sa v nich volí (ak, pravda, na ich území zemetrasenie nebúra mestá, neprepukne vojna alebo hladomor).Voľby v sebe obsahujú akýsi magnetizmus. Deň, dva pretriasajú noviny perspektívy Švédska, kde pravica sľubujúca nižšie dane nevystriedala sociálnych demokratov, ktorí navyše zvíťazili s najhorším výsledkom za posledných sedemdesiat rokov. Od ekonomických analytikov sa dozvieme, že Švédsko smeruje k štátu veľkých sociálnych istôt, na čo v dnešnom globalizovanom svete zareagujú veľké firmy ako Ericsson tým, že svoje sídla a zisky presunú inam. Príčina? Sociálni demokrati sa posledné štyri roky správali vo Švédsku príliš pravicovo, a tak 12 % voličov hlasovalo za exkomunistov. Tento obraz o Švédoch budeme mať v pamäti ďalšie štyri roky. Podobne si čoskoro urobíme predstavu o nemeckých voličoch: za dva dni, na štyri roky.
Inak to asi ani nemôže byť - koniec koncov voľby na Slovensku sú v zahraničí interpretované v rovnakej skratke - analytici z nášho hlasovania robia rovnako suché závery. Konštatujú kontinuitu, alebo zmenu a merajú jednoznačnosť výsledku, z ktorého odvodzujú mieru pevnosti budúcej vlády. Čo sa páči najmenej, je hrozba chaosu.
Zatiaľ čo zahraničný pozorovateľ sa pozrie na percentá, programy a prípadne politických lídrov bez emócií a výsledok iba vezme na vedomie, volič, ktorý hlasoval o svojej budúcnosti, je v trochu inej situácii. Tie percentá, programy a politici budú štyri roky rozhodovať o tom, v akom prostredí budeme žiť. Nejde iba o to, kto sa mi bude cez televíznu obrazovku vnucovať do bytu. Podstatnejšie je, či vláda bude profesionálne pristupovať k riešeniu vecí verejných, o akú časť mzdy ma pripraví na daniach, koľko vytvorí pracovných či exportných príležitostí, či dokáže komunikovať s inými vládami a či ma nezadĺži, alebo nepripraví o úspory.
V prípade, že deň po voľbách zistím, že o mojich záležitostiach budú rozhodovať ľudia, ktorým neverím, sú štyri roky hroznou perspektívou. Ak človek volil, môže mať aspoň pokojné svedomie, že sa tomu snažil zabrániť. Horšie je, ak si na voľby nenašiel čas. To môže človeku na štyri roky otráviť náladu absolútne.
IVAN HOFFMAN
(Autor je komentátorom ČRo1)
