Pred štyridsiatimi rokmi sa na Bratislavskom hrade začal archeologický výskum. Profesorke Tatiane Štefanovičovej, vtedy čerstvej absolventke FFUK, a Dr. Belovi Pollovi, zakladateľovi našej historickej archeológie, sa napriek skepticizmu kolegov podarilo odkryť tretie najvýznamnejšie centrum Veľkej Moravy. Archeologický výskum prebiehal súčasne s rekonštrukčnými prácami. Hrad bol totiž od požiaru v roku 1811 v ruinách. O jeho úpravách sa uvažovalo už na prelome storočí. Naši starí rodičia sa naň napríklad podľa plánov mali vyvážať parnou lanovkou, koncom tridsiatych rokov sa dokonca zamýšľalo Hrad zbúrať a na jeho mieste postaviť krajinský úrad alebo univerzitné mestečko. Paradoxne, tejto vízii zabránila vojna.
Bratislavský hrad bol osídlený kontinuálne od praveku. Turistickí sprievodcovia však spomínajú najmä jeho zlatú éru, keď tu sídlil kráľovský miestodržiteľ, či jozefínske obdobie. Zabúda sa na jeho význam v čase Veľkej Moravy. Popri Nitre a Devíne bol totiž jej tretím centrom. Pred archeologickými výskumami Štefanovičovej a Pollu sa to len tušilo. Na Hrade síce kopal už Štefan Janák alebo Alfréd Piffl, ktorý vyčistil 84 metrov hlbokú gotickú studňu, ale až 15. septembra 1958 sa hradný areál začal preskúmavať systematicky. Výsledok bol ohromujúci. Archeológovia objavili trojloďovú veľkomoravskú baziliku a zvyšky paláca z 9. storočia. Hmatateľný doklad, že Hrad nebol iba obrannou pevnosťou, ale významným cirkevno-správnym centrom Veľkomoravskej ríše. Kontinuita nebola prerušená ani po páde Maďarov a neskôr Tatárov, ako sa predpokladalo. Svedčia o tom stavby z 10. až 12. storočia. Maketu celého komplexu možno vidieť na východnej terase hradného kopca. "Neviem, či sa v nej návštevníci vyznajú," hovorí prof. Štefanovičová. "Kopíruje iba základy stavieb a farebne odlišuje ich jednotlivé fázy. My sme navrhovali, aby sa zakonzervovalo originálne murivo a nad ním sa vybudoval ochranný prístrešok s vitrínami s predmetmi, ktoré sme našli v hroboch niekoľkovrstvového pohrebiska. Ale vtedy, v 67. roku neboli peniaze." "Ja som aj dnes skeptický," dopĺňa Dr. Polla. "V zásade nesúhlasím, aby sa vyhadzovali peniaze na kópie stavieb s expozíciou na mieste, kde predtým nikdy nestáli. Ako keď urobili z dosák repliku kostola na Devínskom hrade, vystavovali ju najprv na Bratislavskom hrade, potom putovala do Košíc a teraz je, tuším, v Banskej Bystrici. To je nezmysel." Ani pri posledných plánoch úprav Bratislavského hradu sa neráta s pavilónom, ktorý by na archeologické nálezy adekvátne upozorňoval. Hovorí sa síce o veľkolepej francúzskej záhrade na mieste bývalého amfiteátra či replike barokového paláca, ale o zrozumiteľnejšom priblížení veľkomoravskej slávy nie.
Prof. Štefanovičová tvrdí: "Asi by bolo treba urobiť osvetu od školských lavíc až po poslancov. Veď, napokon, Hrad je majetkom NR SR a práve jej pracovníci by si mali osvojiť, že takýto spôsob sprístupnenia archeológie, ktorá odkrýva naše najstaršie národné dejiny, je dôležitý. Ak chceme hovoriť, že máme korene v dávnej minulosti, prečo ich neprezentujeme?" O archeologickom výskume na Bratislavskom hrade pripravil Slovenský rozhlas hodinový magazín Historia magistra vitae, ktorý sa vysiela dnes o 22.30 h na stanici Rádio Devín. Repríza bude v pondelok 28. septembra o 11.00 h.
Autor: TÁŇA KUSÁ (Autorka je publicistkou)
