V severných Čechách sa podľa posledných informácií nachádzajú stovky albánskych utečencov z Kosova. Ich cieľovou stanicou síce vo veľkej väčšine nie sú Čechy, rovnako ako ňou nie je Slovensko, ktorým na svojej púti prechádzajú. Krajinou zasľúbenou je Nemecko, podobne ako Taliansko a Švajčiarsko, ale aj škandinávske krajiny, kde majú Albánci príbuzných a priateľov, ktorí sa tu pri rôznych príležitostiach uchytili už v skorších dobách. Väčšina nemá doklady, a tak nemôžu byť vrátení späť na Slovensko. Ilegálnym prevádzačom biznis prekvitá a nemecké ministerstvo vnútra volá o pomoc. I to je obraz dnešnej Európy. Rozsah kriminality balkánskych mafií je vlastne tiež sprievodným javom fenoménu, ktorý nastal po vypuknutí série etnických vojen v bývalej federatívnej socialistickej Juhoslávii, po ktorých sa tisícky ľudí bez strechy nad hlavou a možnosti obživy pokúšajú zubami-nechtami uchytiť v "civilizovanej" časti kontinentu.
Kosovo a osudy Albáncov sú len posledným ohnivkom tejto reťaze, ktorú Západ nedokáže preťať. Títo ľudia nemôžu byť podľa všeobecne uznávaných konvencií vrátení do krajiny, v ktorej sa strieľa. Zlo však i tak nemožno zastaviť inde, než priamo v Kosove - ani v Bonne či Prahe, a, bohužiaľ, ani v Belehrade, ktorý napriek daným sľubom ďalej pokračuje v likvidácii odporu vzbúrencov spôsobom, ktorý dosiaľ "vyprodukoval" štvrť milióna utečencov. Je cynické, že juhoslovanský prezident Miloševič odmieta pojem "humanitárna katastrofa". Keď sa pozrieme na srbskú politiku v Kosove v posledných desiatich rokoch, oprávnene sa možno domnievať, že potlačenie ozbrojeného odporu a útek civilného albánskeho obyvateľstva z Kosova sú rovnocenné ciele.
Po skúsenostiach z Bosny je nanajvýš šokujúce, že sa v podstate tá istá katastrofa v Európe v tak krátkom čase opakuje. Dokonca sčasti s tými istými protagonistami (Miloševič, Šešelj... ). Je tu však nový, špecificky "albánsky" prvok - Albáncom horí pod nohami aj ich materská krajina, Albánsko. Hroziaci ozbrojený stret medzi vládnucimi socialistami a pravicou môže vyprodukovať ďalšie vlny utečencov. Medzinárodné spoločenstvo - USA a zvlášť váhavé západoeurópske krajiny, ktoré spolu disponujú silou NATO - si tu vlastne musí uvedomiť, že ukončenie etnickej čistky v Kosove a pomoc pri urovnaní domácej krízy v Albánsku je v jeho najegoistickejšom záujme. V prípade Bosny a Hercegoviny vznikol skeptikmi kritizovaný štátny útvar - fakticky umelý a zahraničím udržiavaný, ktorý stojí Západ nemalé peniaze. Násilie vystriedali každoročné medzinárodne prísne monitorované voľby, ktoré vedú k vytvoreniu nových mocenských štruktúr. Túto cestu však museli pomôcť presadiť lietadlá NATO.
