Školy, ktorá si dnes pripomína 40. výročie vzniku. "Musím, bohužiaľ, konštatovať, že v období 1989-1991 bola snaha o likvidáciu TŠ, poznamenalo to aj prepustenie najlepších učiteľov školy a z 13 učiteľov zostalo 5. To pripisujem na vrub telovýchovným zväzom, ktoré v snahe všetko obsiahnuť, konštatovali, že TŠ nie je potrebná, a tak aj inými snahami sa stala súčasťou organizačnej štruktúry hospodárskeho zariadenia Domu športu a od 1. 7. 1991 patrila pod Slovakoturist." Bolo otázkou času, že zväzy, ktoré mali dlhé roky zabezpečenú organizačnú a vzdelanostnú úroveň, budú pociťovať medzeru, a tak v marci 1992 opäť vznikla TŠ. Bol schválený jej štatút a pracuje ako začínala, s piatimi učiteľmi, riaditeľom, knihovníkom a s dvoma organizačnými pracovníkmi. Každá zmena v spoločnosti popri kladoch prináša v konkrétnej činnosti určité prechodné zabrzdenie, kým sa systém vžije a upevní. Potrebuje odborníkov v telesnej kultúre a je jasné, že TŠ bude mať vždy svoje miesto v ich vzdelávaní. Najlepšou, najvýhodnejšou investíciou je vklad do vzdelania. Aj v telovýchove. Telovýchovné hnutie má dlhoročné tradície v tom, že organizuje a zabezpečuje záujmovú telovýchovu dobrovoľných pracovníkov, funkcionárov, trénerov, cvičiteľov, rozhodcov. V septembri 1958 začala písať históriu dnešná TŠ. Roky 1958-1960 charakterizovali skromné podmienky na Kalinčiakovej ulici v drevených barakoch s obetavými učiteľmi Hoffstädterovou, Gleskom, Patočkom, Pramníkom, Zednikovičom, Kapustom. Školu viedol J. Hnilický. Toto obdobie dalo základ pre ďalšie úspešné roky TŠ. Školeniami a doškoleniami vo všetkých formách prešlo 81 257 ľudí. Medzníkom v činnosti TŠ je rok 1966. Vytvára sa oblastné stredisko v Košiciach, neskôr v B. Bystrici a pre Západoslovenský kraj v Bratislave. V roku 1967 sa presťahovala z priestorov na Kalinčiakovej na Vajnorskú ulicu, kde sídlila do roku 1982. V roku 1973 sa zriaďuje v TŠ Kabinet učebných pomôcok, ktorý sa vyvinul do samostatného pracovného útvaru známeho ako Športfilm. Toto obdobie je možné považovať za začiatok najproduktívnejšej práce, za tzv. zlaté obdobie TŠ. V rokoch 1970-80 sa stabilizoval pedagogický zbor. Pozostával z ambicióznych učiteľov, ktorí mali za sebou vynikajúcu športovú kariéru alebo trénerské skúsenosti, ako gymnasti Mehéšová, Halmová, Kniežo, atlét Laczo, horolezec Šajnoha, stolná tenistka Grófová, futbalisti Hasprún, Luknár, špičkový lyžiarsky zjazdársky odborník Egyházy. Rok 1982 je pre TŠ významný, lebo prechádza do nového zariadenia. Všetci pracovníci (39) boli pyšní z dokončenia telocvične, posilňovne, sauny, nehovoriac o krásnych učebniach s moderným vybavením. Konečne mali ozajstnú školu. Na tieto časy spomínajú s dávkou nostalgie, pretože nedávne roky zobrali veľa ideálov. Od 1. januára 1987 sa stal riaditeľom PhDr. J. Mitošinka, ktorý bol zástupcom riaditeľa pre pedagogický proces 20 rokov. Jemu patrí uznanie za množstvo literatúry, ktorá uzrelo svetlo sveta, ale i množstvo inovácií v organizácii, vytvorenie servisno-metodického kabinetu poskytujúceho služby v troch strediskách. Funciu vykonával do roku 1990, keď ho vystriedal J. Marko, po ňom nastúpila A. Walterová, manželka známeho hokejového trénera.