muža planéty. Právny výbor Snemovne reprezentantov, druhej komory Kongresu, ktorý hlasmi väčšinových republikánov odhlasoval zverejnenie videozáznamu vyše štvorhodinovej výpovede a zverejnenie ďalších 2800 strán textu nezávislého vyšetrovateľa Kennetha Starra, posunul prezidentský systém, ktorý Amerika vyznáva, do druhoradej polohy. Prezident, a nie je v tomto prípade dôležité, že ide práve o Billa Clintona, sa dostal do polohy právne menej chráneného indivídua, než je bežný Američan. Výpoveď pred Veľkou federálnou porotou je podľa amerického práva tajným dokumentom, ktorý má zostať nedostupný očiam obyčajných smrteľníkov. To, čo sa prihodilo Clintonovi je precedensom, ktorý však Amerika, keď svojimi zástupcami v Kongrese tak rozhodla, musí zniesť, a najmä ho musí doviesť do konca.

Videokazeta nepriniesla v podstate žiadnu novú informáciu, ktorú by si už predtým nemohol svet prečítať na Internete či v tlači. Ukázala len, ako americký prezident, ktorý môže jediným podpisom poslať mohutnú americkú vojenskú silu do ktoréhokoľvek kúta planéty, sedí na obyčajnej stoličke, vzadu s vázou červených kvetov, pred sebou so spismi, pohárom vody a diétnou kokakolou. Ako vysokoškolák na opravnej skúške, dodávajúci si odvahu občasným núteným úsmevom.

Republikáni očakávajú, že po odvysielaní videokazety, ktorá samozrejme usvedčuje amerického prezidenta z klamania pod prísahou, sa Amerika podstatne zmení. Predovšetkým si želajú, aby sa percentá podpory a obľúbenosti, s ktorými dosiaľ narábali predovšetkým prezidentovi právnici a poradcovia, obrátili v jeho neprospech. V podstate toto mohlo byť cieľom bezprecedentného zverejnenia prezidentovej výpovede. Lenže je veľmi otázne, či Amerika neublížila najmä sebe. Lebo nejde o jednu osobu, nech je ňou aj prezident. Ide o schopnosť udržať vybalansované rozloženie troch mocenských zložiek Ameriky, ktorými sú výkonná moc - teda prezident, zákonodarná moc - Kongres a súdna moc Najvyššieho súdu, v rovnováhe. Teraz Amerika ešte viac prezidentskou zložkou moci otriasla. V tomto "polotehotnom" stave nemôže dlho zostať a musí doviesť konkrétnu Clintonovu aféru do konca. Na výber toho veľa nemá: buď poslať prezidenta demisiou alebo "impeachmentom", teda obžalobou, späť do Arkansasu dva roky pred oficiálnym ukončení jeho druhého a posledného štvrorročného funkčného odobia, alebo ho určitou formou pokarhania Kongresu ponechať verejne poníženého a politicky oslabeného zvyšných 24 mesiacov vo funkcii.

MICHAL HAVRAN