približovanie sa k Európskej únii so zámerom získať plné členstvo v horizonte roku 2000.
Európska rada, ktorá prijala koncepciu rozširovania zahrňujúcu všetky asociované krajiny, v Luxemburgu v decembri 1997 nezaradila SR do prvej skupiny krajín, s ktorými sa začnú rozhovory o ich vstupe do EÚ, pretože ako jediná spomedzi uchádzačov nespĺňa politické kritériá.
2. Základný smer bezpečnostnej orientácie SR predstavovalo podľa vlády úsilie o získanie členstva v NATO…
SR nebola na júnovom madridskom summite členských krajín NATO v Madride v roku 1997 zaradená do prvej skupiny k MR, ČR a Poľsku, ktoré budú už na jar 1999 prijaté do NATO, pretože hoci bola jej armáda pripravená veľmi dobre, SR nesplnila politické kritériá. Svoj podiel na tomto rozhodnutí malo aj zmarenie referenda o NATO.
3. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala udržať ekonomický rast, ktorý SR nastúpila v roku 1994. Sľúbila znížiť nezamestnanosť pod 10 %.
Tento trend sa vláde podarilo udržať, keď miera rastu HDP v stálych cenách dosahovala hodnoty od 5,5 do 7,7 %. Dosiahnutý ekonomický rast bol však financovaný zahraničnými úvermi, keď zahraničná zadlženosť vzrástla z okolo 5 miliárd korún v roku 1995 nad 10 miliárd na začiatku roku 1998. Kým v decembri 1994 bolo 371 tisíc nezamestnaných, v auguste 1998 to bolo približne 385 tisíc osôb. Reálne čísla hovoria o poklese nezamestnanosti za vlády V. Mečiara zo 14,8 % na 13,7 %, podľa pôvodnej metodiky ide o 14,8 percenta.
4. V oblasti rozpočtovej politiky sa vláda zaviazala k poklesu schodku štátneho rozpočtu podľa metodiky MMF do 3 % HDP.
Vláda si vygenerovala vlastnú metodiku vykazovania, nekonzistentnú s metodikou MMF a tvrdí, že tento cieľ splnila, keď v roku 1998 klesol deficit celého okruhu verejných financií na 2,4 mld Sk alebo 0,4 % HDP. NBS však oznámila, že podľa metodiky MMF je tohtoročný fiskálny schodok 21,5 mld Sk, čo je 3,1 % HDP. V skutočnosti však došlo k rastu deficitu verejných financií až na 24,5 mld Sk, čo je takmer 3,5 %.
5. Vláda sa zaviazala ozdraviť finančné toky v ekonomike.
Podľa Štatistického úradu SR sa v prvotnej alebo druhotnej platobnej neschopnosti nachádzalo v júni 1998 až 43 % podnikov v SR. Neuveriteľná správa sa objavila včera v spravodajstve tlačovej agentúry SITA: Na účte štátu Slovenskej republiky vedenom v Národnej banke Slovenska bolo k 10. septembru tohto roka 0,0 mil. Sk. Uvádza sa to v správe o priebežnej bilancii aktív a pasív NBS. Táto informácia objasňuje, prečo si SR v poslednej dobe požičiava za stále vyššie úroky, ktoré sa včera vyšplhali až na nové historické maximum 29,95 %.
6. Vláda vyjadrila záujem, aby najväčšie banky začali plniť požiadavky na kapitálovú primeranosť.
Tento cieľ nesplnila. IRB je v nútenej správe, Slovenská sporiteľňa a VÚB tento ukazovateľ neplnia.
7. Vláda chcela podporovať ďalší rozvoj kapitálového trhu tak, aby sa stal transparentným, aby kvalitou svojich služieb zodpovedal štandardu v krajinách EÚ a aby sa stal akcelerátorom oživenia slovenskej ekonomiky.
Skutočnosťou je opak. Došlo ku kolapsu kapitálového trhu - neexistuje dopyt, ceny akcií sú na historických minimách.
8. Vláda sa zaviazala neprekročiť medziročnú mieru inflácie 10 % a vytvárať predpoklady na jej postupné znižovanie.
V oblasti inflácie bola vláda stabilizujúcim prvkom, čo sa podarilo najmä vďaka tomu, že nekomplikovala prácu Národnej banke Slovenska. Dokázala to však iba odkladaním deregulácie cien energie, cestovného a nájomného. V súčasnosti tvoria regulované ceny až 29 % a umelo udržiavaná nízka inflácia sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dať dlho udržať.
9. Vláda chcela usmerňovať privatizáciu tak, aby sa ňou vytváralo konkurenčné prostredie a aby tento proces viedol k reštrukturalizácii, ozdraveniu a komplexnému rozvoju privatizovaných podnikov.
Realitou v privatizácii je presný opak. Deformovalo sa ňou konkurenčné prostredie, oddialila sa reštrukturalizácia, namiesto ozdravenia a komplexného rozvoja privatizovaných podnikov dochádza k ich častému poprivatizačnému vykrádaniu.
10. Procesom privatizácie chcela vláda vytvoriť také vlastnícke štruktúry, v ktorých budú mať významný podiel domáci podnikatelia i zamestnanci privatizovaných podnikov.
Takmer vôbec sa nezrealizovala účasť zamestnancov na privatizácii - napriek ich záujmu v takmer každom privatizovanom podniku a väčšinou aj lepším ponukám. Vláde sa však podarilo vytvoriť vrstvu novozbohatlíkov spôsobom, na ktorý doplatilo viacero rezortov…
11. Vláda sľúbila, že zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zbytočného odkladu.
Zrušenie predkola kupónovej privatizácie bolo jedným z prvých krokov tretej Mečiarovej vlády v decembri 1994. Kupónová privatizácia bola pol roka po prijatí tohto vládneho vyhlásenia zrušená a bola nahradená zmätočným dlhopisovým odškodnením.
12. Vláda chcela podporiť účelný vstup zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky.
Za štyri roky sa prijalo vyše 900 privatizačných rozhodnutí, ale len v šiestich prípadoch bol uprednostnený zahraničný záujemca (všetci v roku 1995, ani jeden za roky 1996-97).
13. Vláda mala usmerňovať proces privatizácie tak, aby prispel k tvorbe likvidity FNM v záujme vytvorenia zdrojov na podporu rozvojových programov slovenskej ekonomiky.
Skutočnosťou je fakt, že hoci FNM sprivatizoval majetok v hodnote vyše 100 miliárd korún, nemá k dispozícii vytvorenú v rezerve ani korunu, aby mohol splatiť aspoň svoje záväzky voči občanom starším ako 70 rokov a musel si z tohto dôvodu za nevýhodných podmienok požičať vyše 2 miliardy v zahraničí. Jedným z dôvodov takejto skutočnosti je fakt, že kým v rokoch 1992-1993 bola kúpna cena vyššia ako účtovná hodnota, v roku 1996 tvorila kúpna cena už len 28 % z ceny účtovnej a v roku 1997 dokonca už len 18 percent.
14. Vláda mala vyšpecifikovať záujem štátu pri privatizácii strategických podnikov najmä v energetike, plynárenstve, telekomunikáciách, vo vodnom hospodárstve, zbrojárskej výrobe a bankovníctve a ohraničiť rozsah verejného sektoru.
Vláda umožnila viacerým ekonomickým skupinám HZDS prostredníctvom FNM sprivatizovať viaceré strategické podniky (Slovnaft, Nafta Gbely, VSŽ, Slovenská poisťovňa), pričom neváhala tolerovať porušenie viacerých zákonov, aj zákona o neprivatizácii strategických podnikov.
15. Vláda sa zaviazala, že "bude dbať o to, aby sa rešpektovala zvrchovanosť zákona a aby všetky orgány štátnej správy náležite vykonávali právne predpisy, uplatňovali svoje právomoci len zákonnými metódami a konali, len čo im zákon dovoľuje".
Prípady spravodajskej provokácie s kriminálnou zápletkou proti biskupovi R. Balážovi, únos prezidentovho syna či vražda R. Remiáša dokumentujú, že SIS ako štátny orgán sa protizákonne podieľala na aktivitách, ktoré nespadajú do jej kompetencie.
16. Vláda sľúbila hľadať účinné prostriedky a cesty potláčania kriminality, vytvoriť optimálnu organizačnú štruktúru orgánov polície na úrovni centra i regiónov.
Reštrukturalizácia polície podľa princípu územnosprávneho členenia vytvorila iba nové administratívne hranice a neposilnila výkon polície. Minister vnútra G. Krajči zbavil policajné prezídium právnej subjektivity a znefunkčnil útvary polície, ktoré centrálne riadili boj proti organizovanému zločinu. Krvavé vybavovanie si účtov v podsvetí minister Krajči označil za výsledok operatívnej činnosti polície.
17. V programe Čisté ruky vláda deklarovala, že tento dokument je "za zabránenie prepieraniu finačných prostriedkov získaných trestnou činnosťou, nedodržiavaním, porušovaním, respektíve obchádzaním zákonov".
Jedným z prvých legislatívnych činov Mečiarovej vlády bolo zrušenie trestného činu dávania úplatku a ministerstvo vnútra vydalo vyhlášku o podozrivých bankových operáciách, ktorej cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí prostredníctvom bánk, až v roku 1997.
18. V rámci "čistých rúk" sa vláda zaviazala vypracovať a do parlamentu predložiť niekoľko noviel zákonov, ktoré by mali zamedziť praniu špinavých peňazí a pomôcť pri odhaľovaní protizákonného nadobúdania majetku.
Vláda tieto zákony nevypracovala a nepredložila ich parlamentu na schválenie.
19. Program "čistých rúk" sľuboval vytvorenie špecializovaných pracovísk na odhaľovanie korupcie, ako aj špecializácie vyšetrovateľov, súdnictva a prokuratúry na dokumentovanie trestných činov súvisiacich s korupciou.
Z týchto predsavzatí vláda nič nedodržala.
20. V programovom vyhlásení vláda deklarovala jednoznačnú orientáciu SR na NATO a zaviazala sa realizovať transformáciu Armády SR pri zachovaní jej bojaschopnosti.
Po madridskom summite NATO v roku 1997 nebolo Slovensko prizvané na vstup do aliancie. Táto skutočnosť vyvolala rozčarovanie v radoch dôstojníckeho zboru Armády SR, ktorý bol na rozdiel od politického vedenia krajiny pripravený na začatie vstupného procesu. Naopak, vláda sa čoraz viac zameriavala na úzke spojenstvo s Ruskou federáciou, čo dokumentoval aj prezident Jeľcin svojím známym výrokom pre V. M.: Chceme, veľmi chceme, aby ste vyhrali voľby.
21. Vláda sa zaviazala, že "bude dbať o to, aby sa rešpektovala zvrchovanosť zákona a aby všetky orgány štátnej správy náležite vykonávali právne predpisy, uplatňovali svoje právomoci len zákonnými metódami a konali len čo im zákon dovoľuje".
Excelentným príkladom porušenia tohto záväzku bola výmena na poste náčelníka Generálneho štábu Armády SR, kde ústavu a viacero zákonov porušili predseda vlády aj predseda parlamentu.
22. Vláda sa zaviazala rozpracovať dlhodobý plán "rozvoja armády a riadenia jej ľudských zdrojov s cieľom vybudovať relatívne malú a primerane vyzbrojenú armádu, ktorá úrovňou svojej pripravenosti bude garantom obrany štátu".
Od roku 1995 do roku 1998 sa síce objem finančných prostriedkov pre ministerstvo obrany zvýšil z 12,053 mld Sk na 14,053 mld Sk, avšak percentuálny podiel výdavkov na obranu vo vzťahu k HDP klesol od roku 1995 z 2,496 percenta na 1,921 percenta v roku 1998. Napríklad v roku 1997 ministerstvo obrany potrebovalo zo štátneho rozpočtu 19,7 mld Sk, pričom túto požiadavku zredukovalo na 17,3 mld Sk. V rozpočte na rok 1997 mu však parlament schválil iba 14,339 mld Sk.
23. Vláda tvrdila, že má prioritný záujem na stabilizovanej ústavnej demokracii.
Koaličné strany buď vo vláde alebo v parlamente iniciovali destabilizáciu ústavných pomerov a v ústave zakotvenej deľbu moci. Znemožnili zvolenie hlavy štátu a presadili, že jeho kompetencie boli pridelené premiérovi a predsedovi parlamentu. Predseda vlády zneužil prevzaté prezidentské kompetencie na udelenie opakovanej amnestie pre zločincov, ktorí porušenie týchto práv zapríčinili.
24. Základným a trvalým cieľom vlády bol demokratický právny štát založený na politickej a ekonomickej pluralite, na základných sociálnych istotách, na humanizme a porozumení, národnostnej, etnickej a náboženskej tolerancii.
Pre naplnenie tohto cieľa vláda neurobila nič. Naopak, jej spôsoby ohodnotili demokratické krajiny i inštitúcie tak, že Slovensko sa ako jediná krajina nemohlo začleniť do medzinárodných štruktúr práve z dôvodu neplnenia základných demokratických kritérií v politickej oblasti.
25. Vláda sľúbila akceptovať názory opozície prospešné pre spoločnosť, vytvoriť priestor aj pre menšinové názory záujmových skupín, ktorý im umožní uchádzať sa o ich podporu alebo ich akceptovanie.
Neboli rešpektované nielen názory, ale ani samotná existencia opozície. Jej zástupcovia boli hneď na začiatku volebného obdobia vyhnaní do jedného parlamentného výboru, neobsadili žiadnu funkciu a neboli vpustení ani do kontrolných výborov parlamentu.
26. V záujme stabilizácie politického života vláda mala pripraviť novelizáciu zákona o politických stranách, volebných zákonov do NR SR a obecných zastupiteľstiev.
Novely oboch volebných zákonov označili nielen domáci, ale aj zahraniční odborníci za neprijateľné. Jednotlivé ustanovenia oboch noviel posudzuje so znením ústavy Ústavný súd SR.
27. Vláda sľubovala vytvárať inštitucionálne predpoklady pre širšiu účasť občanov na politickom i verejnom živote.
Vláda znemožnila konanie celoštátneho referenda a verejne sa vyhrážala organizátorom i účastníkom miestneho ľudového hlasovania v Štúrove.
28. Vláda sľúbila, že bude dbať o to, aby sa rešpektovala zvrchovanosť zákona a aby všetky orgány štátnej správy uplatňovali svoje právomoci len zákonnými metódami a konali len to, čo im zákon dovoľuje.
Ústavný súd SR zistil rozpor niekoľkých desiatok schválených zákonov s ústavou. Orgány štátnej správy konali svojvoľne a bez ohľadu na znenie rôznych zákonov, o čom svedčí aj nedávna aktivita štátnych úradníkov pri zbieraní podpisov v petičnej akcii HZDS o neprivatizovaní energetických a plynárenských podnikov.
29. Za jednu z priorít chcela vláda považovať rozvoj osobnosti učiteľa a posilnenie jeho spoločenského postavenia i ocenenia.
Riaditeľ základnej a strednej školy môže byť od apríla 1995 kedykoľvek odvolaný bez udania dôvodu. Vzhľadom na zlé finančné ohodnotenie učiteľov iba necelá štvrtina absolventov pedagogických škôl chce skutočne učiť. V niektorých školách majú do konca septembra pozastavené uhrádzanie faktúr, viaceré základné i materské školy sú od začiatku školského roka bez teplej vody…
30. V spolupráci s odbormi vláda mala navrhnúť časový harmonogram riešenia mzdových problémov v školstve.
Časový harmonogram, ktorý uvažoval o pravidelnom zvyšovaní platov a o zavedení inštitútu 13., prípadne 14. platu, vláda nikdy neprerokovala. Priemerná mzda v školstve bola v roku 1997 o 12 % nižšia ako v národnom hospodárstve.
31. Vláda mala doriešiť otázku transformácie vysokého školstva.
Nové vysoké školy vznikli aj napriek akútnemu nedostatku finančných prostriedkov. V čase ich vzniku vysokých školám chýbalo 680 miliónov korún a inovačný dlh sa odhadoval na viac ako 2 miliardy korún.
32. Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení konštatovala, že "bude napriek zložitej ekonomickej situácii venovať osobitú pozornosť zabezpečeniu kvality a dostupnosti poskytovania zdravotníckych služieb občanom".
Skutočnosťou však je, že v lekárňach chýbajú základné lieky, odmieta sa hospitalizácia a ošetrovanie poistencov niektorých zdravotných poisťovní, zhoršili sa podmienky hospitalizácie a podobne.
33. Vláda sľúbila trvať na sprehľadnení financovania štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií, vypracovaní potrebnej siete zdravotníckych zariadení všetkých druhov a stupňov.
Extenzívne budovanie zdravotníctva viedlo k vzniku siete zdravotníckych zariadení, ktorú charakterizuje predovšetkým nadmerný počet akútnych lôžok s absolútnym nedostatkom lôžok pre doliečovanie a dlhodobo chorých. Štruktúra lôžok odčerpáva väčšiu časť prostriedkov pre zdravotníctvo, ktoré potom chýbajú predovšetkým na rozvoj primárnej starostlivosti a modernizáciu nemocníc.
34. Vláda mala vytvoriť podmienky pre rozvoj účinnej národnej liekovej politiky a zabezpečiť prístup obyvateľstva k bezpečným, účinným a kvalitným liekom.
V liekovej politike sa neurobili potrebné opatrenia. Vyše dvojmiliardový dlh poisťovní voči lekárnikom zhoršil zásobovanie liekmi.
35. Vláda sa mala zamerať na zmiernenie napätia medzi zdrojmi a potrebami zdravotníctva v priebehu roka 1995 a nasledujúcich.
Napätie medzi zdrojmi a potrebami sa od roku 1995 neustále zvyšuje. Deficit je 8 mld Sk, pričom sa očakáva jeho zvýšenie do konca roka na 15 mld Sk.
36. V Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2000 sa píše, že demografická prognóza spracovaná Štatistickým úradom SR potvrdzuje v rokoch 1991 až 2000 prírastok 225 tisíc obyvateľov. V záujme dodržať úroveň bývania je potrebné do roku 2000 dokončiť 97 tisíc bytov.
Spolu sa od roku 1995 do konca volebného obdobia podarí postaviť asi 26 tisíc bytov. Prevažná väčšina spomínaných bytov sa navyše postavila do osobného vlastníctva. Viac ako polovica celkového počtu 26 tisíc nových bytových jednotiek sú rodinné domy.
37. Ekonomické nástroje podpory rozvoja bývania boli v koncepcii stanovené hlavne v oblasti úverovej politiky a daňovej politiky. Jedným z nástrojov malo byť zriadenie Štátneho fondu rozvoja bývania.
Pozitívom je, že sa podarilo založiť Štátny fond rozvoja bývania, pretože kým mal zabezpečený dostatok prostriedkov, bol veľmi využívaný. V súčasnosti je však fond insolventný, čo minister Ján Mráz ospravedlňuje enormným záujmom o pôžičky z fondu. V oblasti daňovej politiky, čiže daňových zvýhodnení podporujúcich rozvoj bývania, sa nezačalo uplatňovať ani jedno z nich. V oblasti úverovej politiky sa vláde nepodarilo splniť skoro nič.
38. Vláda mala dbať o to, aby sa vytvárali rovnaké podmienky na podnikanie bez ohľadu na formu vlastníctva a druh dopravy.
Výkony vo verejnom záujme sa hradili tak, že železnica a podniky SAD sa dostali na hranicu kolapsu a štát sa podieľal najviac na strate podnikov SAD a ŽSR.
39. Vláda sľubovala pripraviť program dobudovania diaľničnej siete a modernizáciu železničnej siete pri rešpektovaní medzinárodných záväzkov. V oblasti železničnej dopravy mala vláda vytvárať podmienky na lepšie využívanie tohto druhu dopravy vzhľadom na jej ekologické prednosti.
Podarilo sa vytvoriť podmienky na výstavbu diaľničnej siete a tohto roku bude dokončených už 100 km diaľnic, čo je jedným z mála úspechov súčasnej vlády v rezorte dopravy. Nepodarilo sa však zabezpečiť plynulé financovanie tohto projektu. Naopak, uvádzanie častí diaľnic do prevádzky zneužilo HZDS na bezbrehú predvolebnú kampaň. V oblasti železničnej dopravy sa nepodarilo nič. Na rekonštrukciu železničných tratí dala tento rok vláda 250 miliónov Sk, z čoho sa dá zrekonštruovať asi 16 km trate.
40. V leteckej doprave vláda mala vytvoriť podmienky pravidelného leteckého spojenia Bratislavy a Košíc s inými štátmi. Vhodnými obchodnopolitickými nástrojmi mala podporiť zvyšovanie podielu slovenských leteckých dopravcov na výkonoch leteckej prepravy.
Podarilo sa vytvoriť národného leteckého dopravcu - Slovenské aerolínie, ktorý zabezpečuje pravidelné linky. Podniká však s lietadlami získanými v rámci deblokácie ruského dlhu voči SR a vláda sa k dopravcovi správa protekcionisticky.
