tov, šoférov a organizátorov malo za sebou 2305 kilometrov, ktoré prešli v štyroch vetvách, ktoré odštartovali 20. augusta v štyroch východoslovenských mestách a obciach - Čierna nad Tisou, Vyšné Nemecké, Ubľa a Palota. Cieľom pochodu bolo informovať občanov o potrebe ich účasti v nastávajúcich voľbách. Kým dorazili do Bratislavy, šírili osvetu v 840 obciach a vo všetkých, teda 137, mestách Slovenska. Stretli sa so srdečnosťou, ale aj s nenávisťou.
"Dôvod cesty nie je, aby sme ľuďom navrávali koho voliť. Ide nám predovšetkým o to, aby sme ich presvedčili, že voliť jednoducho treba. Že každý z nás by sa mal účasťou vo voľbách podieľať na budúcom smerovaní Slovenska," konštatovali pred pochodom hovorkyňa OK ‘98 Šarlota Pufflerová a hlavný koordinátor pochodu Daniel Brezina. S touto myšlienkou sa stotožnil aj herec Stano Dančiak, ktorý ochotne prevzal gestorstvo nad podujatím. Stotožnili sa s ňou aj ďalšie nadácie, Únia miest a obcí Slovenska, osobnosti kultúrneho a spoločenského života, ale najmä asi 500 tisíc občanov, ktorí si s pochodujúcimi prišli podiskutovať. Ľudia zo všetkých kútov Slovenska pomohli účastníkom pochodu zažiť chvíle pekné a neopakovateľné, ale aj také, na ktoré by radšej zabudli. Tých však bolo podstatne menej. Až 95 % ľudí reagovalo na pochod pozitívne a len zvyšných 5 % negatívne. Najžičlivejšia bola južná vetva, kde bol pozitívny ohlas až u 98 % ľudí.
Do kníh pochodu pribúdali zápisy, emblémy navštívených obcí i historické pečate. Len 15 starostov sa do knihy odmietlo podpísať. V Tatrách mali aktivisti krásny zážitok v obci so starostom zo SNS. Prijal ich doma a ponúkol im obed. Vo Važci ich prijali na fare, kde bola práve oslava. Veľa ľudí, veľa názorov. Takí i onakí. Za SDK aj za HZDS. Svorne pozvali pochodujúcich na čele s hercom Matejom Landlom k stolu a spoločne podebatovali. A po obede išiel pán farár povzbudiť svoj mančaft na futbalový zápas katolíkov proti evanjelikom. V okrese Žilina sa do knihy podpísal aj starosta, ktorý je funkcionárom HZDS. Pre herca Ivana Vojteka bol zaujímavý poznatok, že ľudia boli niekde poznačení vymývaním mozgov o Ceste pre Slovensko "verejnoprávnou" STV. "V jednej obci v Malej Fatre bol starosta veľmi arogantný. Nechcel počuť žiadne argumenty. Vraj im Mečiara chceme zobrať. Kúsok odtiaľ zas ľudia hovorili, že vládcovi by ruky mali odťať… V Tepličkách nás čakala celá obec."
Útoky sa objavili najmä po vysielaní STV, ktorá o pochode informovala veľmi zvláštnym spôsobom. "Natočené materiály zostrihala a pri vysielaní dávala naše aktivity do súvisu s dianím v bývalej Juhoslávii, čo je úplný nezmysel," konštatovala Š. Pufflerová. Pár dní predtým robil "reklamu" Ceste pre Slovensko v relácii Kroky aj minister vnútra Krajči, ktorý organizovanie pochodu kvalifikoval ako možný začiatok rozvratu štátu. Dôsledky boli na svete. V Nitrianskom Rudne nadával študentom dôchodca, že sú zmanipulovaní, v Krompachoch muž v strednom veku, hovoriaci, že je z ministerstva vnútra, nadával na Stana Dančiaka. V Ružomberku zažili pochodujúci aj fyzický útok, keď na aktivistku - študentku právnickej fakulty zaútočil muž v strednom veku. Našťastie ho rýchlo "uzemnil" jeho známy…
Príjemných zážitkov však bolo podstatne viac. Matej Landl spomína na obec Rybky na Záhorí, kde ich pristavil asi 75-ročný dôchodca a typickou záhoráčtinou im poprial všetko najlepšie. Študent Trnavskej univerzity Martin Danko nezabudne hlavne na Košice, kde ľudia boli veľmi otvorení a ďakovali im za to, čo robia. V Bytči prišiel k účastníkom pochodu pán a poprosil ich, či by sa k nim mohli pripojiť aj jeho tri už dospelé deti - študenti. Spolu s ostatnými potom putovali až do Bratislavy.
Raritnú situáciu priniesol Bardejov. Na námestí vynadal starší dôchodca pochodujúcim do házedesákov a o 15 metrov ďalej iný dôchodca do kádehákov. Arpád Krausz, vedúci vetvy B - z Uble do Bratislavy - bude v dobrom spomínať predovšetkým na východné Slovensko. V Levočských vrchoch v maličkej obci Uloža sa ľudia veľmi tešili návšteve a neradi sa s ňou lúčili. Autobus obstúpili a boli mimoriadne zvedaví. Zvedavosť nechýbala ani obyvateľom Vyšných a Nižných Repáš. V obci Továrne sa obávali negatívnych reakcií. Keď tadiaľ prechádzal na bicykli Dzurinda, nadávali mu. "Boli sme však prekvapení. Ľudia si vzali brožúru Cesta pre Slovensko a prijal nás aj starosta za HZDS," hovorí A. Krausz. "Milé to bolo aj v Lendaku. Pred obecným úradom nás čakali ľudia zberajúci sa do poľa. V montérkach a čižmách. Keď sme dodebatovali, posadali na bicykle a išli za robotou," spomína jeden z účastníkov. V Jacovciach prešli popri skupinke vyobliekaných dedinčanov. "Reku do kostola idú, nedeľa je," mysleli si a autobus išiel ďalej. O chvíľu im skupinka máva, nech zastanú. Vraj na nich čakajú. To sa tak vyhrdili, lebo je nedeľa…
Starosta Lubiny privítal účastníkov bez obecenstva. Vraj sedia doma pred televízormi. Besedu s aktivistami pochodu totiž snímala miestna televízia. 21. august, keď si Slovensko pripomínalo 30. výročie invázie Sovietov, navštívili obec Ruská Vôľa. Symbolika s minulosťou bola čisto náhodná.
Daniel Brezina s Matejom Landlom nezabudnú na malú obec v okrese Stará Ľubovňa. Starosta mal práve dovolenku, a tak sa vydali za ním. Na hornom konci zbadali urasteného muža v čižmách, ako šikuje kravu. "Stavím sa, že to je starosta," podotkol M. Landl. Mal pravdu. Starosta ich pozval k sebe, poukazoval dom a porozprával o miestnej spolupatričnosti. Autobusové zastávky v obci on a jeho spoluobčania ručne vyrezali z dreva. A keď niekto stavia dom, pomáha mu celá obec.
Okrem zlého zážitku v Beladiciach a v obci pri Leviciach si pekné zážitky z cesty odniesla aj študentka Gabriela Garlatyová. V Beladiciach starší pán roztrhal brožúrku, ktorú mu darovala, pri Leviciach sa diskutujúci preorientovali na politiku, a keďže boli z dvoch táborov, takmer sa pobili. Príjemnú atmosféru zažila naopak v Čataji, kde sa jej pri nevoľnosti ujali dve babky. Vzali ju do svojho domu, dali jej teplej polievky a pridali aj darčeky.
V jednu nedeľu zavítal Daniel Brezina so sprievodom do krčmičky v dedine na východe, kde ich chlapi pri pive hneď odhalili, že sú to tí, čo ich ukazovali v televízii. Okamžite si s nimi museli vypiť. Pravú borovičku… Účastníci nezabudnú ani na dedinu pri Leviciach, kde ich na oslavu pozval 82-ročný jubilant. Na milý zážitok spomína vedúci spodnej vetvy Ján Babarík, ktorý daroval brožúrku babkám hádajúcim sa o vek. Jedna mala 92 rokov, druhá si nevedela spomenúť…
V Ivánke pri Dunaji zastavovali pochodujúcich autá a šoféri si sami pýtali brožúrky. Názor na politiku a voľby vedeli veľmi jasne pomenovať Bratislavčania. Keď pochod vrcholil a všetky štyri vetvy sa stretli v hlavnom meste, ľudia, ktorých oslovili, im poďakovali a brožúrku odmietli s konštatovaním, nech ju darujú menej informovaným. Oni ju už nepotrebujú.
Obyvateľom Slovenska podľa skúseností účastníkov pochodu záleží na budúcnosti krajiny. Prejavili to nielen svojou ochotou komunikovať, ale aj vyjadrením drvivej väčšiny, že sú rozhodnutí do volebných miestností ísť a dať svoj hlas ľuďom, ktorým dôverujú. Hovorkyňa OK ‘98 si aj preto myslí, že toto podujatie možno považovať za úspešné. Cieľ, ktorý si organizátori vytýčili, splnili, no definitívny efekt celého podujatia bude čitateľný až po voľbách. Tie sú na programe už tento piatok a sobotu. ŠTEVO RIMAJ
