"Alebo postoj / alebo postavenie - / to je to naše / nedá sa sedieť / na dvoch stoličkách," aforisticky glosuje Tomáš Janovic (1937) v jednej zo svojich básní postoje mladého Slovenska a starých Slovákov v knihe Okrídlená klietka, ktorej publicistický rozmer dodáva spisovateľ Pavel Vilikovský (1941). Ako v poznámke uvádzajú obidvaja autori, texty a básne v knihe vyšli pôvodne v rokoch 1995-1998 v prílohe denníka SME Fórum (P. V.), v týždenníku Domino fórum (T. J., P. V.) a v mesačníku OS, čísla 0 až 9/1997 (P. V.), pričom pre knižné vydanie prešli texty niekoľkými drobnými, prevažne štylistickými úpravami. Kvalitne skombinovaná a vydavateľsky precízne "načasovaná" esencia koncentrovaných pozorovaní spisovateľov, pre ktorých život mladého Slovenska je raz v rozmere neznesiteľnej ľahkosti bytia, inokedy v poetike Sto rokov samoty. V duchu svojej sentencie "som iba čitateľom svojich čias", ktorá sa ozýva v rozhovore na záver knihy, podáva P. Vilikovský svoje čiastkové výstupy z pozorovania spoločensko-politického života. Je to publicistika, ktorá nezaprie rozprávačský dar autora kníh Večne je zelený či Krutý strojvodca. Dejová linka "pozorovania" sa číta ako poviedka, ktorej obsah s povestnou "vilikovskou" vtipnou iróniou intenzívne udiera do čitateľovej mysle ako nástojčivá, no nevtieravá autorova túžba po komunikácii. Či lepšie povedané, uvedomenia si určitých súvislostí, ktoré inému pozorovateľovi nie sú súdené vidieť. Vilikovský vytrvalo odkrýva nánosy každodenných udalostí, analyzuje hotové dobové úkazy a povedané jeho slovami, pokúša sa ich čítať v ich skutočnom význame. Usiluje sa o presnosť v pojmoch nie preto, aby dosiahol dokonalú objektivitu, ale preto, "že sa tak ľahšie dohovoríme". T. Janovic je rovnako "presným" pozorovateľom, no jeho vyjadrovacie prostriedky sú úspornejšie. Jeho aforizmy sú nasýtené explozívnou energiou výpovede, ktorá vyvolá úsmev - často prechádzajúci i do jeho mrznúcej podoby. Citová zainteresovanosť autora sa bytostne dotýka každého z nás, genetický odkaz starých Slovákov sa prelína so životom mladého Slovenska. V básni Deväť životov T. Janovic tento fakt precizuje do piatich veršov: "Kocúrkovo / má ako mačka / deväť životov / takto vyzerá reinkarnácia / po našom." Na prvý pohľad by sa zdalo, že život na Slovensku v 90. rokoch je inakší. Nenapraviteľný recesista T. Janovic nezabúda dodať, že "inak je všetko po starom…" ĽUDO PETRÁNSKY ml.