BRATISLAVA (SITA) - Jedným z dôsledkov zníženia ratingu Slovenska medzinárodnou agentúrou Standard & Poor‘s z úrovne BBB- na BB+, a tým posun SR z investičného do špekulatívneho pásma, môže byť podľa viacerých analytikov ďalšie zdraženie zahraničných úverových prostriedkov pre slovenské podniky. Táto skutočnosť umocnená nepriaznivou situáciou na slovenskom peňažnom trhu a nedostupnosťou úverov môže viesť nielen k predraženiu refinancovania aktivít firiem, ale z makroekonomického hľadiska aj k poklesu hospodárskeho rastu. V prípade, že bude pretrvávať ochota domácich subjektov prefinancovať svoje aktivity aj pri takých nevýhodných sadzbách, môže podľa analytikov dôjsť k zosilneniu tlaku na zvyšovanie inflácie. Zhoršenie ratingu Slovenska sa dalo podľa nich očakávať, keďže je podložené objektívnymi faktormi.
Bankoví analytici sa v rozhovore pre SITA vyjadrili aj k údajom o vývoji a štruktúre HDP zverejneným Štatistickým úradom SR tento týždeň. Súčasné tempo rastu HDP, ktoré dosahuje 6,1%, nie je podľa nich dlhodobo udržateľné. Ako viacerí uviedli, pokles hospodárskeho rastu sa prejaví už vo štvrtom kvartáli. Investície, na ktorých je založený súčasný hospodársky rast, sú financované hlavne zo zahraničných pôžičiek. Zahraničné úverové linky však pri zhoršujúcom sa ratingu nepredstavujú nevyčerpateľný zdroj.
Hlavné riziko hospodárskeho rastu SR je podľa bankových analytikov v tom, že je naďalej ťahaný predovšetkým investíciami, a nie zahraničným dopytom. Navyše podľa nich nejde o investície do projektov s rýchlou dobou návratnosti a s väčším vplyvom na zvýšenie exportnej výkonnosti, ktoré by pozitívne ovplyvnili tvorbu HDP z krátkodobého hľadiska. Na Slovensku sa investuje hlavne do infraštruktúrnych projektov s dlhodobou návratnosťou.
Ďalším problémom slovenského hospodárstva je klesajúca exportná výkonnosť, ktorá v druhom štvrťroku 1998 poklesla na najnižšiu úroveň od vzniku SR. Ako uviedol jeden z analytikov, bez devalvácie slovenskej meny neexistujú v súčasnosti objektívne možnosti na zvýšenie podielu exportu na HDP. "Slovenský export by sa mohol síce v štvrtom kvartáli zvýšiť vďaka aktivitám niektorých zahraničných investorov ako Volkswagen a Motorola, nedokáže však vyvážiť silnejúce konkurenčné tlaky zo strany ázijských výrobcov," povedal. Na vysvetlenie dodal, že kvôli týmto tlakom majú viaceré slovenské firmy problémy s exportom do Ruska a na ďalšie teritóriá. Svoju úlohu zohráva aj pokles cien viacerých komodít na svetových trhoch. Ďalší negatívny vplyv na slovenský zahraničný obchod by mohlo mať rozšírenie sa ázijskej a ruskej krízy aj do Latinskej Ameriky. Nepriaznivé tendencie vo vývoze slovenskej produkcie budú podľa analytikov pretrvávať aj v budúcom roku, pričom neexistuje veľká nádej na zlepšenie obchodnej bilancie nárastom exportu.
Druhou možnosťou zlepšenia bilancie zahraničného obchodu SR je ovplyvnenie dovozov. Uplatnenie tvrdej reštriktívnej monetárnej politiky by mohlo síce viesť k obmedzeniu spotreby a následne dovozu, podľa analytikov by to bolo ale veľmi "bolestivé" riešenie. Objem dovozov by sa mohol znížiť aj redukciou deficitu rozpočtov verejného sektora.
