BRATISLAVA (SITA) - Súčasný hospodársky rast Slovenska sa dá nazvať rastom na úver, pretože bol financovaný zahraničnými pôžičkami. Zahraničná zadlženosť SR sa v prvom polroku zvýšila o 1,4 mld USD a za posledných 12 mesiacov vzrástla o 2,3 mld USD. Pod vplyvom viacerých faktorov vrátane ruskej krízy sa však dá očakávať zastavenie prílevu zahraničných úverov a následne aj spomalenie hospodárskeho rastu SR. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal analytik ING Barings Martin Barto.
Motorom hospodárskeho rastu boli v prvom polroku tohto roka investície, ktoré oproti minulému roku vzrástli o 10 %. "Miera rastu investícií sa v porovnaní s minulým rokom spomalila a zrejme sa aj ďalej bude spomaľovať," povedal M. Barto. Odôvodnil to predpokladanými problémami so získavaním zahraničných zdrojov. V dôsledku ruskej krízy totiž podľa neho dôjde k zníženiu úverových liniek na všetky krajiny, ktoré patria medzi tzv. emerging markets, teda aj na Slovensko. Ďalším faktorom, ktorý prehĺbi problémy so zahraničnými úvermi, je zníženie ratingu od viacerých medzinárodných agentúr.
Podľa M. Barta je pri takomto hospodárskom raste dôležité, či boli požičané prostriedky investované dostatočne efektívne. Značnú časť investícií totiž realizovali podniky spadajúce do verejného sektora, pričom investície vo verejnom sektore vykazujú všeobecne nižšiu efektivitu ako investície v súkromnom sektore.
Hospodársky rast Slovenska stále negatívne ovplyvňuje zahraničný obchod SR. V prvom polroku totiž čistý export SR dosiahol mínus 42,3 mld Sk. "Táto tendencia bude pravdepodobne pretrvávať aj naďalej," povedal M. Barto. Rast exportu totiž obmedzuje hospodárska situácia našich najväčších obchodných partnerov, predovšetkým Českej republiky, ktorá je momentálne v hospodárskej recesii. Pozitívne vyhliadky však vzhľadom na vývoj svetovej ekonomiky nemajú ani ostatné vyspelé krajiny, ktoré sú našimi exportnými teritóriami.
"Slovenské podniky, ktoré exportujú hlavne výrobky s nižšou pridanou hodnotou, budú stále intenzívnejšie ohrozované konkurenciou z Ruska a ázijských krajín, ktorá má vďaka devalvácii národných mien voči SR cenovú výhodu," povedal analytik ING Barings. Okrem toho očakáva, že problémy so zahraničnými úvermi spôsobia spomalenie reštrukturalizácie hospodárstva, a tým aj exportu. Na druhej strane však v dôsledku nižšieho hospodárskeho rastu dôjde k zníženiu importu, tento vplyv však podľa neho nebude až taký výrazný, aby dokázal zvrátiť súčasný negatívny vývoj zahraničného obchodu SR.
Stagnáciu zaznamenala podľa štatistík spotreba štátnej správy. Podľa M. Barta sa však táto situácia v ďalších štvrťrokoch zmení a spotreba štátu vykáže rast. Poukázal pritom na zvýšenie rozpočtového deficitu v treťom štvrťroku, ktorý naznačuje vyššie výdavky štátu v tomto období.
