"Nedaj si vziať hlas!", tak znelo naše heslo, keď v horúcom predvolebnom čase i nečase putoval po krajine nášho srdca volebný autobus denníka SME. Trojčlennej posádke (Martina Skúpa, Miro Tóda a Miro Šedivý) a päťčlennému komentátorskému tímu (počas turné sa priebežne vystriedali Róbert Kotian, Július Gembický, Marián Leško, Peter Tóth a Juraj Hrabko) sa podarilo osloviť tisíce ľudí v dvadsiatich šiestich mestách po celom Slovensku. Cieľom tejto nestraníckej akcie bolo jediné - aby si občania uvedomili, že voľby sa blížia a že je skutočne veľmi potrebné, aby sa na nich zúčastnili v čo najväčšom počte. Prostriedkom mali byť najmä diskusie s novinármi, ale aj rôzne zdroje základných informácií o voľbách, kultúrne akcie, výstavy fotografií a karikatúr, hudobná produkcia a mnoho zaujímavých súťaží o atraktívne ceny.
Púť volebného autobusu denníka SME sa začala v Bratislave nie náhodou práve v deň tridsiateho výročia okupácie Československa. Hneď na druhý deň v sobotu počet hlasujúcich návštevníkov v Trnave dosiahol rekordný počet, takmer tisícku. Piešťany boli príjemnou nedeľnou pohodovkou na rozdiel od Trenčína, kde nám celý čas vytrvalo pršalo. Považská Bystrica zahalila našu misiu nádychom ilegality, keďže pre nás určené námestie prechádzalo náhlymi povrchovými úpravami v momente príchodu autobusu, napokon sa však všetko vyriešilo a stovky miestnych priaznivcov ocenili náš pobyt. V Martine sa asi sto metrov od autobusu rozložilo nemenované najsilnejšie hnutie s dychovkou, no naše tristowattové reproduktory pritiahli podstatne širšie publikum. V Spišskej Novej Vsi sme sa zúčastnili na oslavách Dňa ústavy. Východ charakterizovala pohoda a hojná účasť. Záujem miestnych občanov o podobné akcie dokonca spôsobil, že sme sa aspoň na tri hodinky neplánovane zastavili aj vo Vranove nad Topľou. Prešov nás privítal veľmi teplým počasím a vynikajúcou atmosférou, za čo sme sa mu my poďakovali koncertom kapiel Chiki Liki Tu-a a Claire-voyance, pričom druhá kapela vystúpila aj v Košiciach. Do metropoly východu zavítal aj šéfredaktor Karol Ježík, ktorý mal cestou späť vážnu autonehodu. V Lučenci sme mali konkurenciu najvážnejšiu, večer ostalo pri autobuse úplne pusto. Celé mesto sa išlo pozrieť na míting predsedu vládneho hnutia...
Skutočné dobrodružstvo nastalo až v poslednej fáze turné v Prievidzi, keď sme dočasne prišli o autobus. Zdĺhavé prekladanie aparatúry a množstva ďalšieho materiálu do náhradného autobusu spôsobilo niekoľkohodinové zdržanie a neskorý príchod do Topoľčian. Na námestí však vytrvalo celé popoludnie čakali stovky ľudí, ktorí sa len prostredníctvom mobilného spojenia s nami dozvedeli, že autobus do Topoľčian predsa len príde.
Do Bratislavy sme sa vrátili zároveň s opakovanými útokmi na Markízu, takže autobus ukončil svoju dvadsaťsedemdňovú púť práve v Záhorskej Bystrici. Pri starej radnici v Bratislave sa nakoniec konala skvelá záverečná akcia, na ktorej okrem iných vystúpili aj skupiny Hex, Iné Kafe, Le Payaco, ktoré predchádzajúcu noc hrali práve pre televíziu Markíza. Koncert bol obohatený o premietanie volebných videospotov, ako aj priamych záberov z koncertu. Hlavné námestie takmer do posledného miestečka zaplnili mladí, ktorí si takúto akciu pochvaľovali. "Nepotrebujem síce presviedčať, aby som išiel voliť, ale keby sa mi nechcelo, asi by ste ma dnes presvedčili," priznal sa jeden z návštevníkov.
Zaujímavou kronikou našej cesty bola hrubá "kniha návštev", ktorú nám návštevníci stihli pred koncom turné celú popísať. Nazbierali sa v nej tisícky a tisícky odkazov. Ďalšie desiatky prichádzali prostredníctvom Internetu na adrese autobus@slovensko.com. Denník SME prinášal každý deň aktuálne výsledky hlasovania. Či akcia svoj účel splnila, to sa dozvieme až koncom tohto týždňa. Návštevníci autobusu si však svoj hlas určite vziať nedajú.
