Náročná dramaturgia bratislavskej Galérie Z vedená agentúrou Art Lines v spolupráci s miestnym kultúrnym centrom v Zičiho paláci na Ventúrskej ulici 9 pripravila až do 11. októbra pozoruhodnú prezentáciu člena Česko-slovenskej surrealistickej skupiny Karola Barona (1939), ktorý sa predstavuje so svojím Zen cyklom. Kurátori výstavy Ľ. Peterajová a F. Horvat pripravili kolekciu vyše tridsiatich plošných, ale i priestorových gesticko-kaligrafických záznamov, ktoré vznikali v rokoch 1966 - 1969. Inšpirácia filozofiou Ďalekého východu prichádzala v čase neprehľadnej spleti autorových životných osudov. Učenie čínskej školy Čchen (japonsky Zen znamená meditácia) priviedlo K. Barona na cestu bezprostredného intuitívneho kontaktu so skutočnosťou, na ktorej pozemská tiaž prestáva mať svoju neznesiteľnú ťažobu. Útočisko poskytujúce duchovnú rovnováhu umožnilo Baronovi vzoprieť sa vtedajšej spoločenskej moci a rozvinúť svoj princíp neklasického humanizmu v umení 20. storočia - rozmer vnútornej slobody. Motívy čínskej kaligrafie korešpondovali s jeho bytostne surreálnym myslením, v ktorom si ponechával miesto pre otvorený vzťah k Bretonovmu smeru. Európskou iróniou a sarkazmom napĺňal ďalekovýchodné duševné levitácie, ktoré sa vo výtvarnom výraze premieňali do čudesného sveta, kde rastú stromy bez koreňov, vtáci lietajú vo vode a ryby unáša osviežujúci vietor. Tu niekde vzniká fantastický svet veľkolepej grotesky Karola Barona plný podivuhodných homunkulov postavených na scénu divadla sveta. Prevahu prírodných motívov v učení Zen koriguje autor zasiahnutý "diktátom imaginácie" vo svojom cykle rafinovanou hrou svojho štetca, ktorý spája prirodzenú ľahkosť čínskych majstrov s poéziou Magnetických polí. Dômyselné odtiene farebných transparentných tušov na papieri hovoria o schopnostiach autora vdýchnuť na prvý pohľad mŕtvej gestickej čiare život trávy, ktorú Baronova citlivosť počuje rásť. "Rozmanitosť je spôsob, ako čeliť skostnatelosti a uzavretým systémom, ktoré sa navonok tvária ako pokrok. Rozmanitosť funguje ako poistka pre budúcnosť," píše v roku 1988 v katalógu Paradox grotesknosti K. Baron, ktorý v súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V čase svojho vzniku sa Zen cyklus stretol len s malým záujmom, jeho význam ako prvý postrehol dr. L. Šváb, ktorému je venovaná aj dnešná expozícia. Dnešná premiéra Zen cyklu pred slovenským publikom nie je len "povinnou" rehabilitáciou výnimočného diela, ale i blahodárnym nasiaknutím duchovnej čistoty.

Autor: Ľudo Petránsky Ml.