A to nie klamstvo hocijaké, ale klamstvo pod prísahou. Nezávislý vyšetrovateľ Kenneth Starr poslal minulý týždeň Kongresu celú podrobnú správu o vyšetrovaní a okrem detailných popisov mileneckých stretnutí prezidenta s praktikantkou Monikou v Oválnej pracovni Bieleho domu, čo si v podobe publikovaných vyše 400 strán Amerika i svet číta na Internete, v nej vyratúva 11 deliktov, ktoré môžu tvoriť podklad pre impeachment - obžalobu prezidenta z ťažkých zločinov či prečinov. Do konca roka by Spojené štáty americké, povedané ústami viacerých kongresmanov, chceli mať celú aféru za sebou, aby sa mohli sústrediť na domáce a zahraničné problémy.
DEMISIA ALEBO POKARHANIE?
Ako ukázali aj dni od vydania správy, prezident Bill Clinton nechce tomuto procesu príliš pomáhať. Do pondelka ho až 30 popredných novín vyzvalo, aby podal demisiu. Spoza jeho chrbta krytého skupinou právnikov preniklo, že síce neodstúpi, ale že je ochotný prijať vyslovenie nedôvery alebo pokarhania od Kongresu formou rezolúcie. Dokonca George Stephanopoulos, jeho voľakedajší hlavný stratég a priateľ, ktorý kedysi pomáhal vyrobiť z neznámeho arkansaského guvernéra prezidenta, navrhol, aby mu Kongres naparil poriadnu finančnú pokutu. Stephanopoulos vie, že prezident má aj finančné problémy. Povráva sa, že právnikom dlhuje už vyše osem miliónov dolárov.
Trent Lott, vodca republikánskej väčšiny v Kongrese, pre televíznu spoločnosť Fox News vyslovil názor, že by bolo pre Clintonovu rodinu, pre neho samotného, pre Kongres, pre celú Ameriku, ale aj pre celý svet najvhodnejšie, keby odstúpil. Lenže toho sa zrejme Amerika od Clintona nedočká. Povráva sa, že má padnúť Clintonov osobný právnik David Candall, ktorému sa dáva za vinu, že nezabránil zverejneniu Starrovej správy na Internete. Na jeho miesto by mal nastúpiť Gregory Craig, bývalý poradca demokratického senátora Edwarda Kennedyho, ktorý je v súčasnosti riaditeľom oddelenia plánovania politiky na Ministerstve zahraničných vecí USA a je veľmi zadobre s Clintonovcami a zvlášť s Hillary.
OSLABENIE MOCI PREZIDENTA
Celý škandál je už v rukách právneho výboru Snemovne reprezentantov, druhej komory Kongresu. A právni experti už teraz diskutujú o tom, či Clintonov škandál je ten prečin, na základe ktorého by mal práve teraz prísť o úrad. Bruce Ackerman, profesor práva na Yaleskej univerzite, tvrdí, že ak by sa Kongres začal veľmi vážne zaoberať obžalobou prezidenta, dostalo by sa do nerovnováhy rozloženie dvoch z troch zložiek americkej moci. V tomto prípade výkonnej a zákonodarnej. Profesor pripomína, keď v roku 1868 Kongres obžaloval prezidenta Andrewa Johnsona za nesúhlas s návrhom Kongresu na rekonštrukciu juhu, prezident "prešiel" len jedným hlasom v Senáte a zostal pri moci, no moc sa viac presunula na Kongres. Amerika oslabila prezidenta a zvyšok 19. storočia a prvých 40 rokov tohto storočia mala vlastne systém "kongresovej vlády". Až prezidenti Woodrow Wilson, Grower Coideland a neskôr Franklin Roosevelt dokázali získať pre svoj úrad právomoci, aké im patria, no trvalo to veľmi veľa rokov. V roku 1974 sa prezident USA Richard Nixon vzdal úradu pre aféru Watergate, aby sa vyhol impeachmentu - a tým nielen veľkej osobnej hanbe, ale aj oslabeniu moci prezidenta ako inštitúcie.
Teraz by podľa profesora mohla nastať podobná situácia, budúci prezidenti by zasa museli dlhý čas "ťahať" odobraté prvky moci od Kongresu.
MORÁLNY VODCA
Pravdaže, toto si členovia Kongresu veľmi dobre uvedomujú, lebo americký systém je systémom vybalansovanej moci, kde ani prezident, ani Kongres a ani Najvyšší súd nemôžu získať nad niektorou zložkou prevahu, lenže zároveň vedia, že prezident má byť okrem iného aj morálnym vodcom Ameriky. A v tomto Bill Clinton sklamal. Rodičia sa teraz boja pustiť deti k Internetu, aby si nezačali čítať v Starrovej správe o mileneckom dobrodružstve prezidenta, ktorý pred tromi rokmi nariadil "na ochranu detí" namontovanie špeciálnych čipov na tie "horúce" televízne káblové programy, kde možno sledovať pornografické filmy.
Bill Clinton teraz vstúpil na nebezpečné mínové pole. So svojimi právnikmi a poradcami sa spolieha na jediné: ešte stále ho dve tretiny Američanov chvália za spôsob, akým vykonáva prezidentskú funkciu. Amerika sa teraz pýši vysokým hospodárskym rastom, nízkou infláciou a takmer zanedbateľnou nezamestnanosťou. Lenže ak Kongres začne diskusiu o politickej budúcnosti so všetkou vážnosťou a na pretras sa dostane taká bežná (ale v Amerike taká posvätná) vec, akou je položenie ruky na Bibliu pred súdom, Bill Clinton môže veľmi rýchlo začať body strácať. Ako povedal jeho priateľ, demokratický senátor za štát Iowa Tom Harkint: "Mohol to byť veľký prezident v našej histórii."
MICHAL HAVRAN
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
