Hoci najväčšou udalosťou začínajúcej sa jesennej výstavnej sezóny vo Viedni sú fotografie jedného z najžiadanejších fotografov módy na svete Petra Lindbergha, ďalšou exkluzívnou výstavou denne priťahujúcou stovky návštevníkov je Červená v ruskom umení, ktorá predstavuje 150 diel ruského umenia zo zbierok Ruského múzea v Sankt Peterburgu. Ako už názov napovedá, diela v historickej retrospektíve šiestich storočí od stredovekých ikon až po majstrovské diela ruskej avantgardy majú spoločný leitmotív: červenú. Hoci osnovou expozície 150 "majsterštykov" je rezonancia červenej farby, organizátori mysleli aj na také rafinovanosti, akou je napríklad stvárňovanie jednotlivých motívov. Je zaujímavé sledovať, ako sa motív sv. Juraja s drakom na ikone z 15. storočia interpretuje roku 1913 na obraze Vasilija Kandinského. Azda najciteľnejším je však na expozícii neutíchajúci záujem západného sveta o ruskú avantgardu. Hoci príklady stredovekých ikon, ruského ľudového umenia, ale i propagandistického umenia stalinskej éry sú hojne zastúpené, eruptívna sila ruských umelcov zo začiatku 20. storočia strháva divákov i na tejto výstave. Červená farba tu získava na svojom novom význame. Najväčšia pozornosť sa venuje duchovnému otcovi ruskej výtvarnej avantgardy K. Malevičovi (1878-1935), ktorý po M. Larionovovi svojím suprematistickým manifestom z roku 1913 (známy obraz Čierny štvorec na bielej ploche) obsadil prázdne miesto vodcu ruskej avantgardy. Manifestácia čistej senzibility K. Maleviča je postavená do kontrapunkte s dielom M. Chagalla (1887-1985) - maliara, ktorý sa podriaďoval diktátu svojej imaginácie. Jednoducho, umenie ako stav duše. I jeho snivé obrazy popretkávané spomienkami na mladosť z rodného Vitebska nesú linku súvislostí so staroruskými ikonami, ktorým sa napokon viac-menej nevyhli viacerí ruskí umeleckí revolucionári prítomní i na viedenskej výstave - V. Kandinskij, V. Tatlin, A. Exterová, M. Larionov, N. Gončarovová a ďalší. Ohňostroj asociácií z výstavy však vyvoláva každé prítomné dielo. Motív červenej farby je v ruskom umení synonymom krásna, náboženských predstáv, ale i revolučných ideí, ktoré vibrujú v umelcovej i divákovej duši. I tu sa vzdialene ozývajú slová V. Kandinského (1866-1844): "Farba je prostriedok bezprostredného pôsobenia na dušu. Farba je klávesa. Oko je úderné kladivko. Duša je klavír s mnohými strunami. Umelec je ruka, ktorá úderom na tú alebo onú klávesu spôsobí vibráciu duše."

ĽUDO PETRÁNSKY ml., Viedeň