Malá skupinka mladých ľudí sem prišla skôr z recesie. Ľupták v hraniciach svojich schopností a notoricky známych bonmotov ohuroval auditórium demagógiou o ZRS ako spasiteľovi robotníkov. Nebyť Ľuptáka, táto vláda by vôbec nevznikla, študenti by museli platiť školné, učňovské školstvo by už dávno bolo v súkromných rukách, nestavali by sa byty a robotníci by umierali v práci, pretože v odchode do dôchodku by im bránil neľútostný zákon, množstvo fabrík by totálne skrachovalo a tak podobne. "Prídu sem ďalší, budú vám sľubovať, budú bohaté stoly, ale vravím vám, berte latu a žeňte ich von. Alebo príďte, všetko im zjedzte a vypite, sú to aj vaše dane, ale voľte stranu, ktorá vám je srdcu najbližšia. My sme chudobná strana, nepozývame si na kampaň kadejaké fifleny. Nič nesľubujeme, len pravdu rozprávame. Keď sa dáte kúpiť za predvolebný guláš a pivo, keď dáte hlas poslancovi s pekným spevom, potom mi nechoďte plakať, ako zle sa vám žije," chrlil zo seba v svižnom tempe predvolebnej agitky. Hoci Ján Ľupták avizoval, že zodpovie všetky, teda aj nepríjemné otázky, nie celkom si stál za slovom. Na pripomienku mladého Popradčana, ako Ľuptáka drvivá väčšina kolegov z parlamentu presvedčila, aby predsa len prijal ten nechcený vysoký poslanecký plat, reagoval stroho. "Mladý pán, nevidíte si ďalej od nosa!"