Zlý úmysel má Gustáv Krajči s touto krajinou, keď lídrovi parlamentnej opozície a jeho stúpencom adresoval knihu Dost bylo k… Tento skutok hovorí nielen o duševnom svete pána ministra, ale i o jeho politických zámeroch, o jeho vzťahu k inému názoru, ba i o tom, čo je podľa jeho predstáv úcta k človeku, úcta štátneho úradníka k občanovi a jeho zástupcom v parlamente. Tento jeho svet sa nápadne podobá prostrediu špinavej krčmy, v ktorej neplatia žiadne pravidlá, iba zákon silnejšieho, kde sa spor medzi rôznymi názormi nerieši polemikou racionálnych argumentov, ale buchnutím päste do stola. Mne neprináleží skúmať, prečo niekto zapadol tak hlboko do bahna, iste to nebolo celkom jeho vinou, veľa má na svedomí život vo svete prevrátených hodnôt, v ktorom sme žili niekoľko desaťročí a kde predstavitelia opozičného myslenia boli nepriateľmi spoločnosti. Záleží mi však na tom, komu je zverená správa vecí verejných, k akému svetu smeruje krajina, v ktorej žijem. Navyše, pán minister vôbec nie je osamelým reliktom minulosti vo vedení nášho štátu, krajinu do nej prinavracajú i ďalší poprední predstavitelia HZDS vrátane jeho predsedu. A Slovensko sa pomaly mení podľa ich predstáv. Vládne tu korupcia, rastie arogancia mocných, šíri sa vzájomná nenávisť, všeobecný úpadok sa už prejavuje na obrovských problémoch zdravotníctva či školstva, na hrozivo rastúcej zadlženosti štátu i na stále sa zvyšujúcom počte chudobných. Keď chcel voľakedy Alexander Solženicyn opísať chorú spoločnosť sovietskeho Ruska, napísal román Rakovina, v ktorom sa pokúsil opísať nádej i rezignáciu, ľahostajnosť i úporné hľadanie prostriedkov na liečenie človeka i spoločnosti, na obranu jeho i jej organizmu proti zhubnej chorobe. Naša spoločnosť sa, samozrejme, nedá porovnávať s Ruskom päťdesiatych rokov, ale ani zďaleka nie je zdravá. Prepadol ju vírus chorobnej túžby vyvolených po absolútnej moci, ktorí na adresu slobodných občanov kričia: "Dost bylo k…", ktorí čakajú, že sa ľahostajne zmierime s takým poriadkom, v ktorom by si mohli robiť čo chcú, ktorí sa vyhrážajú opozícii, občianskym združeniam, slobodnej tlači a všetkým, čo sa podľa vzoru západnej demokracie pokúšajú dostať moc pod kontrolu. A tak sa u nás stretávame s nádejou i rezignáciou, s ľahostajnosťou i úpornou snahou hľadania prostriedkov na liečenie spoločnosti, na obranu jej organizmu proti zhubnej chorobe. A ak budeme príznaky choroby spoločnosti podceňovať, ktovie, čo sa z nej postupne vyvinie.

PAVOL STANO,

Nový Smokovec