ľudí. Mnohí majú čo robiť, aby vôbec prežili. Navyše, blížia sa voľby - parlamentné aj komunálne. Ale napriek všetkému sme celkovo dosť nevšímavo prešli okolo okrúhleho výročia udalostí spred troch desaťročí. V Čechách sa tomuto obdobiu médiá venovali priebežne a odvysielali aj trojdielny televízny dokument Prerušená jar. Je to obdobie, ktoré sa dotýkalo aj Slovákov. Stálo teda za porovnanie aspoň to, čo bolo vtedy a čo je dnes najviditeľnejšie v medziľudských vzťahoch. Dnešná polarizovaná spoločnosť - cez politiku je takmer každý každému nepriateľom. A spoločnosť - myslím, že bez idealizovania, jednota počas tých niekoľkých mesiacov československej jari bola priam neuveriteľná. (Ochota podieľať sa na spoločnom - Alweg, zlatý poklad…). Úplnou absurditou sa javí záväzok vtedajšej galérky, ktorá dala spoločné vyhlásenie, že v čase, keď polícia bude mimo mesta (šlo o konkrétnu akciu, pri ktorej boli príslušníci VB na krátky čas - vo väčšom počte odvelení z Prahy) sa nebudú dopúšťať krádeží ani priestupkov proti zákonu. A opäť, je to neuveriteľné, ale štatistika kriminálnych činov inkriminovaných dní to potvrdila. A dnes - po rokoch, štvrtina ľudí nemá ani potuchy, čo sa to v tom osemdesiatom šiestom vlastne dialo. Niektorí už zabudli aj na návštevu piatich armád. Študenti Gymnázia Jana Palacha majú už len hmlisté vedomosti, kto to Palach bol. A na ďalších, ktorí podobným drastickým spôsobom chceli prebrať ľudí z nastupujúcej letargie, sme už úplne zabudli. Normalizácia naozaj mala svoju silu. A ľahostajnosť sa jej v mnohom vyrovná.
Mgr. TIBOR KOTEK,
Bratislava