Voľby. Jednoduché slovo.Všetkým je nám jasné, čo znamená. A predsa, mnohé slová, ktorých význam je nám od detstva známy, sa nám ukážu v určitej chvíli akoby v novom svete a zistíme, že pojem, ktorý predstavujú, nám vlastne nie je až taký zrozumiteľný, ako sme sa nazdávali. Ako vzniklo toto slovo? Čo značí a čo z neho vyplýva najmä pre nás voličov? Skúsme ísť od začiatku. Voľba je možnosť vybrať si a to minimálne medzi dvoma ponukami. Sloboda človeka sa meria práve spektrom voľby. Ak je toto spektrum široké, hovoríme o väčšej slobode, ako pri spektre úzkom. Znamenalo by to, čím viac možností, tým väčšia sloboda. Ale tu narážame na prirodzenosť človeka - bytosti, o ktorej vieme, že má obmedzené možnosti. Obmedzenie sa vzťahuje aj na schopnosť rozhodnúť sa medzi množstvom ponúk, inými slovami na schopnosť spracovania určitého množstva informácií, na základe ktorých sa rozhoduje. Pokiaľ je možností (teda aj informácií) nadbytok, človek stráca schopnosť racionálne sa rozhodnúť, lebo nie je schopný dostatočne spracovať také množstvo informácií. Tento princíp sa rešpektuje aj pri voľbách. Keby sa mali konať skutočne slobodné a demokratické voľby, na kandidátke by boli všetci občania štátu. Je nám jasné, že taká kandidátka by bola neprehľadná. Preto sa pristupuje ku kompromisu a o posty do zákonodarných inštitúcií sa uchádzajú iba zástupcovia občanov. Napriek tomu zostáva voličovi stále dosť široké spektrum, ktoré sa mu na prvý pohľad môže zdať neprehľadné. Natíska sa otázka, podľa čoho treba voliť tak, aby som s čo najväčšou pravdepodobnosťou "trafil" podľa mňa správnu možnosť? Jednoduchšie povedané, ako postupovať pri výbere kandidátov? (A priori vychádzame z predpokladu, že volič si je vedomý možnosti svojím hlasom ovplyvniť spoločenské dianie, a teda k voľbám pristúpi.) Odpoveď na túto otázku, úmerne stúpa s uvedomením si zodpovednosti za svoj hlas. Kto prichádza k volebným urnám nezodpovedne, rozhoduje sa naslepo, bez toho, aby vynaložil na rozhodnutie akúkoľvek námahu, je pravdepodobné, že nezvolí to, čo vlastne chcel. K voľbe zodpovedného človeka by mal predchádzať proces rozhodovania. Tento proces môžeme rozdeliť na dve základné etapy: zber informácií a samotné rozhodnutie. Zber informácií je východiskovou etapou. Nemal by byť jednorazovou záležitosťou, ale kontinuálnym dejom. To znamená, že spoločenskú situáciu treba sledovať permanentne, zaujímať sa o dianie okolo nás stále, nielen pred voľbami. Volič by mal získavať informácie z rôznych zdrojov, z rôznych pólov pohľadu na vec. Pokiaľ je možnosť, je dobré preveriť si dôveryhodnosť získaných poznatkov spôsobmi, ktoré sú nám dostupné. Druhou a rozhodujúcou etapou je samotné rozhodnutie. Volič si musí ujasniť predstavy, čo chce, čo považuje za dôležité a prioritné. Akoby si chcel vytvoriť svoj vlastný politický program. Tento vlastný program by mal porovnať s programami politických strán či kandidátov, a potom na základe porovnania uskutočniť tzv. nultú voľbu. Treba prehodnotiť schopnosti kandidátov z profesionálneho hľadiska, ich profesionálny životopis a posúdiť ich schopnosť. Takisto treba prehodnotiť kandidátov z morálneho hľadiska. Táto časť je nesmierne dôležitá, asi najdôležitejšia, pretože jej zanedbanie môže mať katastrofálne následky. (Napr. vznik totalitných režimov po voľbách, v ktorých sa dostali k moci bezcharakterní ľudia.). Naopak, ak bude na volenom poste človek s vysokým morálnym kreditom, je záruka, že v najhoršom prípade (napr. keby bol profesionálne neschopný) na svoju funkciu abdikuje a štát i občania obídu bez ujmy. Ako však možno ohodnotiť morálne kvality kandidáta? Tu jestvuje pre občana zrejme jediná možnosť a tou je pravda. Táto asi najväčšia hodnota je tým kritériom, ktorým môžeme podrobovať politika a na základe výsledkov hovoriť o jeho morálnej úrovni. Treba prehodnotiť jeho slová, či sa výroky, ktoré vyslovil stotožňujú so skutočnosťou, či to, čo sľúbil aj dodržal. Pretože, ak je schopný lži, záruka, že bude zastupovať mienku voliča, ktorý mu dal hlas, je priam nulová. Najvyššou hodnotou je pravda. Držme sa jej, keď budeme prichádzať k volebným urnám.
MAREK MICHALČÍK,
