ej zásoby jantáru a s najväčším výskytom AIDS v Ruskej federácii sa na zvyšok krajiny pozerá zhora. Z Kaliningradu je bližšie do Litvy ako do Moskvy a lacnejšie je zatelefonovať do Berlína než do Čeľabinska. Možnosť bezcolného dovozu západného tovaru, spojená s dokonalou sieťou pašerákov a skorumpovaných úradníkov, umožnila rozvoj obrovského legálneho i čierneho trhu. Ak v Moskve dosahuje podiel importu 75 percent, v enkláve 90 percent. Privážala sa zelenina, cigarety, alkohol, autá, pivo a zemiaky, odevy, kozmetika i elektronika. Celý zvyšok Ruska si sem jazdil nakupovať kradnuté, načierno privezené luxusné autá. Čierne príjmy z nelegálneho rybolovu podľa ruských tajných služieb dosahujú 4 mld USD ročne. Na treťom mieste sa umiestnilo pašovanie jantáru. Prístav už dávno ovládajú komerčné štruktúry, ktoré sú zaregistrované pre väčšiu prehľadnosť na Cypre, v Poľsku, USA a Nemecku a najbližšie styky udržujú so susednými pobaltskými republikami. Kaliningrad sa stal centrom ruského neporiadku a nezákonnosti. Jeho susedia dúfali, že počet príslušníkov 11. ruskej armády a bojovej flotily bude znížený na 8 tisíc mužov. Vzhľadom na krízu však nejaké presuny vojakov teraz neprichádzajú do úvahy. Gubernátor Leonid Gorbenko i miestna mafia dobre vedia, že oddeľovanie od Ruska by ukončilo nebeské časy v Kaliningrade definitívne. Slobodná pašerácka zóna Kaliningrad, rovnako ako ostatné ruské oblasti, potrebuje maximum samostatnosti, ale i otvorené dvere do vnútorného Ruska, plného zákazníkov i nerastného bohatstva.

Pre SME PETRA PROCHÁZKOVÁ,

Moskva, agentúra Epicentrum