Výrok fínskeho lekára, ktorý sa potom, čo absolvoval študijný pobyt v jednej zo slovenských nemocníc, vyjadril, že slovenský zdravotný systém je perfektný, ale "umrieť by som tu nechcel", je medzi sympatizantmi hospicového hnutia známy. Slovensko je totiž poslednou krajinou z krajín bývalého sovietskeho bloku, ktorá ešte nemá vybudovaný a funkčný ani jediný hospic. A to napriek tomu, že na Slovensku existuje niekoľko skupín nadšencov, ktoré sa o budovanie hospicov usilujú. "V západných krajinách je systém hospicov rozvinutý a stali sa súčasťou ich zdravotného systému," hovorí hovorca občianskeho združenia Spolok samaritáni Košice Peter Dávid. Patrí k tým, ktorí vyvinuli nemalé úsilie na jeho vybudovanie v metropole východu. Od začiatku roku 1998 hľadajú vhodné priestory v Košiciach a okolí. I keď hospic vzniká ako neštátne zariadenie, snažia sa spolupracovať aj s miestnou samosprávou. "Mali sme ponuku na odkúpenie priestorov od mesta, ale zvážili sme, že lacnejšie a vhodnejšie ako prestavba starých priestorov, by bolo vybudovanie hospicu od základov - na zelenej lúke. Tak, ako to bolo v Červenom Kostelci," hovorí P. Dávid. Aj preto dúfa, že prebiehajúce rokovania o odkúpení pozemku, ktorý bol v okolí Košíc vytypovaný ako najvhodnejší, sa blížia k záveru. Podľa jeho slov by v košickom hospici mali nájsť svoj posledný domov asi tri desiatky umierajúcich. Zahraničné štatistiky totiž hovoria, že na zhruba stotisíc obyvateľov, pripadá päť prípadov, ktoré ho nevyhnutne potrebujú. "Je to podľa nás reálny počet lôžok, ktoré také veľké mesto, akým Košice sú, potrebuje. Pacient by v ňom nemal byť dlhšie ako 30-60 dní," zdôrazňuje P. Dávid. Predpokladá sa, že tak ako všade vo svete, aj tu bude vytvorený priestor pre príbuzných umierajúceho. To znamená, že 24 hodín denne podľa vlastných možností budú mať šancu tráviť s pacientom. "Dúfame, že je to jedna z ciest, ako vrátiť do reálneho života komunikáciu medzi deťmi a starými rodičmi," konštatuje P. Dávid. Skúsenosti nielen zo zahraničia potvrdzujú, že mladí ľudia nechápu, čo je to smrť. Neraz však práve aj krátkodobý pobyt v hospici so starým rodičom priviedol mladých ľudí nielen k dobrovoľnej práci v charite, ale aj k zmene v rebríčku životných hodnôt. "My sme prešli podobnou skúsenosťou z geriatrie. Práve tá nás priviedla k myšlienke založiť hospic," zdôrazňujú. Spolok Samaritáni Košice v súčasnosti tvorí sedem prevažne mladých vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Od veľkonočných sviatkov začali s kampaňou za vybudovanie hospicu, podarilo sa dať dohromady prvé finančné prostriedky. Podľa P. Dávida sa hlásia aj prví členovia budúceho personálu - lekári a zdravotné sestry, ktorých čaká zaškolenie v Anglicku. S výstavbou hospicu by sa malo začať v najbližšom období a náklady naň dosiahnu takmer 40 miliónov korún. Ďalších 10 miliónov by malo stáť špičkové zdravotnícke vybavenie. Košickí samaritáni veria, že ich úsilie nájde vo verejnosti podporu a zdôrazňujú: "Raz každý pochopí, že pre smrť generálka neexistuje. Že umenie zomrieť je umením všetkých umení."
KRISTÍNA MAGDOLENOVÁ
