Šéf slovenskej kanoistiky Ľubomír Kadnár už od roku 1961 medzi pádlami niečo zažil, ale keď v nedeľňajšom finále MS v Szegede vplávali do cieľa päťstometrovej trate Michal Riszdorfer s Jurajom Bačom v slovenskom dvojkajaku na zlatej pozícii, dobrých tridsať sekúnd skamenel v otázke, či je to naozaj pravda. "Podobný pocit som zažil na šampionáte v Plovdive v roku 1989, keď som k zlatu gratuloval Attilovi Szabóovi," vylovil zlatú reminiscenciu Ľ. Kadnár. Attilov príklad zarodil zlatým odkazom. Dvadsaťjedenroční Komárňanci Riszdorfer s Bačom vyrástli v rovnakej lodenici a obaja sa zhodujú, že pádlovať ich naučil Szabó. "Atilla v časoch svojej najväčšej slávy bol športovým vzorom nielen v Komárne, ale na celom Slovensku. Neskôr, keď sme sa dostali do role konkurentov, sme prekonali aj menšie rozpory, ale v posledných dvoch-troch rokoch sa naše priateľstvo znovu utužilo. Pomohol nám cennými radami," vzdal hold svojmu vzoru J. Bača. Jeho partner z lode M. Riszdorfer priznal, že po nečakanom triumfe v Szegede sa veľmi nevyspal, taký dobrý bol banket, ale všetko vraj prebehlo v hraniciach únosnosti. Sympatickú vodácku rodinu, ktorá podľa slov Ľ. Kadnára v dolárovom prepočte bila aj zhruba 35-krát bohatšie zväzy iných krajín, ľudsky priblížil tréner Tibor Soós. "Nemám patent na zlato, skôr šťastie. Titul Miša a Jurom sa zrodil vďaka hodnotnej domácej konkurencii a dobrým vzťahom. Keď sa ide do sveta, zabúdame na drobné domáce vojny a ideme všetci za jedného. Majstri sveta išli na lodi požičanej od trenčianskej Dukly, čo vybavil Slávo Kňazovický. Riszdorfera s Bačom vychoval v počiatkoch tréner Ladislav Polhammer. Pamätám si, že Mišo vyhral svoje prvé preteky na Hargašovom memoriále neregistrovaných v bratislavskej Karlovej Vsi. Zdal sa mi chudý a slabý, dnes je silný a atleticky dobre pripravený. Fyzičku však dnes už dokážu urobiť viacerí, veľké preteky sa dnes vyhrávajú v hlavách. V Szegede 40 000 divákov vytvorilo futbalovú atmosféru a títo mladí chalani to zvládli, nešli podľa súperov, ale podľa vlastnej vopred stanovenej taktiky," spokojne uzavrel T. Soós.
Ani skúsenejší singlkanoista Slavomír Kňazovický nebol včera v Bratislave sklamaný, hoci zlato mu uniklo iba o 44 stotín sekundy. "V cieli som, prirodzene, pocítil isté sklamanie, ale teraz s nadhľadom to beriem ako strieborné víťazstvo. Tri týždne pred šampionátom som s prasknutým rebrom nevedel, či vlastne budem štartovať. Navyše som nebol rozhodnutý, pre ktorú zo štyroch lodí sa rozhodnem. Po analýze videa je jasné, že môj premožiteľ Doktor mal šťastie v tom, že do cieľovej úrovne vpadol v momente maximálnej akcelerácie lode, vyšiel mu tak záber. Doktora nevnímam ako žiadnu moru. Dúfam, že jeho šťastena sa v budúcnosti unaví, a príde aj tá moja," povedal S. Kňazovický, ktorý by sa spolu so zlatým deblkajakom rád presadil aj na budúcoročnom šampionáte v Miláne a hlavne na OH v Sydney.
Tréner T. Soós vyčíslil "náklady" na zlatú medailu Riszdorfera s Bačom na 100-150 000 korún: "Ťažisko prípravy bolo v Komárne, v januári sme mali sústredenie v Tatrách a potom 30 dní v Taliansku. Ešte aj loď bola požičaná." Podľa Ľ. Kadnára, žiaľ, majstri sveta nedostanú za titul ani korunu, zväz na to jednoducho nemá, lebo investoval prostriedky na zabezpečenie čo najširšej účasti v Szegede, nevyužiť geografickú blízkosť dejiska MS by bol hriech. Mladí kajakári teda utvorili v Szegede zrejme zároveň ťažko prekonateľný rekord vo finančnej efektívnosti zisku zlatej medaily na MS. Športovú hodnotu ich triumfu umocňuje tvrdá konkurencia olympijskej disciplíny K2 na 500 m. Iste, komercia v športe dávno kruto vymedzila rôzne "svety", ale trochu dráždi porovnanie, že tých 100-150 000 korún "skasne" superligový futbalista z lepšieho klubu mesačne, hoci si na MS nikdy v živote ani nekopne. O to cennejšie je zlato zo szegedskej vody.
VOJTECH JURKOVIČ
