Do prvého volebného obdobia nastúpili poslanci NR SR po predčasných voľbách. HZDS v nich získalo 34,96% hlasov, Spoločná voľba 10,41%, Maďarská koalícia 10,18%, KDH 10,08%, DU 8,57%, ZRS 7,34% a SNS 5,4%.
Zloženie
Na základe uvedených volebných výsledkov získalo HZDS 61 poslancov, Spoločná voľba 18, Maďarská koalícia 17, KDH 17, DU 15, ZRS 13 a SNS 9 poslancov. Ustanovujúca schôdza parlamentu sa konala 3. novembra 1994 a už krátko po jej začiatku bola viditeľná koalícia HZDS, ZRS a SNS. Vydržala celé štvorročné volebné obdobie.
Zmeny
Neznamená to však, že parlament sa vyhol zmenám. Na konci volebného obdobia pôsobilo 13 nezávislých poslancov. Úplne sa rozpadol poslanecký klub Spoločná voľba, poslanci odišli z klubu KDH (Roman), DU (Filkus, Hrnko), ZRS (Kočnár, Poliak, Chlebová, Garai, Polák) i z HZDS (Gaulieder).
Výkonnosť
Uskutočnilo sa celkom 53 schôdzí parlamentu. Prvým schváleným zákonom bola novela zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorú neskôr Ústavný súd SR vyhlásil za protiústavnú. Posledným zákonom bola novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Podľa oficiálnych údajov poslanci schválili spolu 313 právnych noriem, pričom do parlamentu bolo predložených celkom 454 návrhov zákonov. Z nich 258 navrhla vláda, ostatných 55 navrhli poslanci. Počet noviel zákonov bol však vyšší (167) oproti počtu nových zákonov (146). Poslanci schválili aj štyri ústavné zákony - tzv. o konflikte záujmov, o prechode dvoch prezidentských právomocí na predsedu NR SR a dva sa týkali zmien štátnych hraníc.
Nevýkonnosť
Parlament napriek niekoľkým pokusom neodvolal ani jedného člena vlády. Návrhy na vyslovenie nedôvery boli podané na ministrov Hudeca, Baca, Slavkovskú a Krajčiho. Taktiež bol daný návrh na odvolanie predsedu parlamentu Gašparoviča. Neuskutočnilo sa viacero schôdzí zvolaných na podnet skupiny poslancov, a to vinou neúčasti koaličných poslancov. Parlament nedokázal zvoliť ani v opakovaných pokusoch prezidenta republiky. Na túto funkciu kandidovalo spolu 10 osôb. Z nich poslanec Kočnár navrhol 4, SDĽ 3, HZDS 2 a KDH 1 kandidáta.
Protiústavnosť
Parlament počas tohto volebného obdobia schválil viac ako desiatku protiústavných zákonov, o čom rozhodol Ústavný súd SR. O ďalších rozhodne v najbližšom období. V rozpore s ústavou boli zriadené aj tzv. Macuškove vyšetrovacie komisie - na objasnenie príčin krízy ústavného zriadenia v r. 1994 a na preskúmanie petičných hárkov DU. Činnosť druhej komisie viedla aj k porušeniu práv občanov zaručených ústavou. Rovnako rozhodol Ústavný súd aj v prípadoch známych ako kauza Gaulieder a kauza Spišák, keď hlavne v druhom prípade poslanci koalície otvorene nerešpektovali výsledky volieb, teda vôľu ľudu. Parlament tiež schválil mimoústavné uznesenie, ktorým vyslovil prezidentovi SR M. Kováčovi nedôveru.
Kultúrnosť
Počas volebného obdobia absentovala základná politická kultúra. Poslanci pri rokovaniach vystupovali zväčša s invektívami a vzájomne sa napádali. Slovné potýčky sa netýkali prerokovávaných návrhov, ale vybavovali si nimi tzv. osobné účty. Zástupcom verejnosti bolo zakázané fotografovať z balkóna rokovacej sály a neskôr aj vstup do poslaneckého salónu. (jo)
