Hneď po ustanovujúcej schôdzi parlamentu vládna koalícia odhlasovala vyslovenie nedôvery ministrom M. Janičinovi a L. Pittnerovi, a to napriek tomu, že vláda v súlade s ústavou podala prezidentovi republiky demisiu.
Medzi prvými zákonmi, ktoré prijala vládna koalícia, bol zákon č. 370/1994 Z. z. o zrušení rozhodnutí predchádzajúcej vlády SR o privatizácii podnikov.
Počas parlamentnej noci prijala budúca vládna koalícia zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby - išlo o presun kompetencie rozhodovať o privatizácii z vlády na FNM.
Parlament tiež väčšinou hlasov presadil zriadenie dvoch tzv. vyšetrovacích komisií - a) na prešetrenie ústavnej krízy v marci 1994, b) na prešetrenie petičných hárkov DU.
Vláda sa rozhodla zrušiť kupónovú privatizáciu a nahradiť ju vydaním dlhopisov. Parlament preto schválil novelu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Parlament schválil aj zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a to so spätnou účinnosťou.
Vládna koalícia prijala zákon, ktorým určila povinnosť uzatvoriť do 31. 12. 1997 zámenné zmluvy o prevode vlastníctva, na základe ktorých majetok obcí získa do vlastníctva štát a obce získajú do vlastníctva majetok rovnakého druhu.
K ďalším ekonomickým zákonom patrí zákon o tzv. zlatej akcii podnikov, ktorý bol taktiež retroaktívny.
Podstatou sporu v zákone o konkurze a vyrovnaní bolo, že uvedený zákon chránil štátne podniky i štátne rozpočtové organizácie a zvýhodňoval ich v konkurenčnej súťaži.
Medzi napadnutými právnymi normami bolo aj nariadenie vlády SR o vydávaní a použití investičných kupónov.
Aj zákon o prokuratúre súd vyhlásil celý za neúčinný a to pre jeho retroaktivitu.
V novele zákona o referende sa vládna koalícia snažila presadiť, aby kontrola petičných hárkov bola odobratá prezidentovi a zverená NR SR.
Posilniť štátnu moc nad občanom mala o. i. za úlohu novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorá dala prokurátorovi možnosť vstúpiť kedykoľvek do konania.
Za zákon o štátnom jazyku spolu s poslancami vládnej koalície hlasovali aj viacerí opoziční poslanci.
Vládna koalícia schválila novelu zákona o Armáde SR, v ktorom pridelila kompetenciu menovať náčelníka GŠ vláde SR.
Rovnaký problém sa týkal aj novely zákona o SIS, v ktorej vládna koalícia pridelila kompetenciu menovať jej riaditeľa taktiež vláde SR. I keď aj tento zákon sa ocitol na Ústavnom súde, sudcovia ho nevyriešili. Hlasovanie sa skončilo 5:5, čo znamená, že návrh súd zamietol.
Súvislosti i okolnosti únosu M. Kováča ml. sú všeobecne známe. Podľa rozhodnutia ÚS bolo jeho právo na slobodný vstup na územie SR porušené nečinnosťou SR zastúpenej MZV.
Vládna koalícia vyhodila z parlamentu poslanca riadne zvoleného v parlamentných voľbách, keď jej poslanci tvrdili, že sa vzdal mandátu, hoci opakovane dokazoval, že sa mandátu nevzdal (kauza Gaulieder)
O dva mesiace neskôr vládna koalícia neuznala výsledky parlamentných volieb a nainštalovala do funkcie poslanca osobu, ktorá nesplnila zákonom stanovené požiadavky (kauza Spišák).
Po referende, ktoré sa malo uskutočniť v roku 1997 a ktoré zmaril minister vnútra G. Krajči, podal občan I. Šimko návrh na Ústavný súd a žiadal, aby začal konanie pre porušenie jeho ústavných práv.
Referendum, ktoré sa malo uskutočniť koncom mája 1997, bolo podľa rozhodnutia Ústrednej komisie pre referendum zmarené a komisia aj ihneď podala oznámenie na ministra vnútra SR. (jo)
