Niekoľko mesiacov po prelomových knižkách historikov Františka Vnuka a Milana Ďuricu (spomeňme hoci Nobelovou cenou za literatúru ocenené dielo Dejiny Slovenska a Slovákov) získala slovenská verejnosť ďalšie ťažiskové dielo modernej historiografie z pera mladého publicistu, historika a spisovateľa Igora Otčenáša s jemne provokujúcim názvom Keby… a neprovokujúcim podtitulom Rýchle dejiny budúcnosti Slovenska. Hoci sa s týmto textom doteraz mohlo oboznámiť len niekoľko vyvolených lektorov a recenzentov (autora tohto textu nevynímajúc), je už viac ako jasné, že Paul Johnson dostal v osobe I. Otčenáša viac ako zdatnú konkurenciu (zrejme je len otázkou času, kedy sa Otčenáš pustí aj do najnovších dejín 20. storočia). Opus Keby… je precíznou prácou, vystavanou na dôvernej znalosti reálií (takej dôvernej, že niektoré reálie ostali dokonca všetkým jeho súčasníkom i predchodcom utajené) i čitateľského publika (čo vzhľadom na skutočnosť, že autor "žije na dedine a musí pracovať v meste", nie je až takým prekvapením).
Otčenášovi sa v jeho knižke, ktorá sa zrejme stane vítanou pomôckou pri vyučovaní dejín na materských, základných, stredných aj vysokých školách (na čo si dovoľujeme upozorniť aj pani ministerku Slavkovskú aj pána ministra Hudeca, hoci je pravdepodobné, že na konci školského roka už budú sedieť inde), podarilo kongeniálne vystihnúť vysokého ducha slovenského národa vo víre udalostí od mája 1945 (ohraničenom grandióznym víťazstvom wehrmachtu nad vojnovými podpaľačmi Stalinom a Churchillom) do 17. mája 1960, keď v bratislavskom prístave zakotvila loď s budúcim štvrtým slovenským prezidentom Vladimírom Mečiarom, navrátivším sa so svojimi druhmi z dlhoročného exodu slovenského národa na krymskom polostrove.
Napriek tomu, že autorovi sa podarilo, ako som už vyššie trefne spomenul, vystihnúť ducha krížovej cesty slovenského národa od víťazného konca druhej svetovej vojny až po dramatický koniec Veľkého afrického pochodu Hitlerových vojsk, ktorý znamenal novú slobodu pre slovenský národ a jeho ušľachtilých predstaviteľov, ani mladý prozaik, publicista a historik Otčenáš sa nevyhol niekoľkým drobným zaváhaniam, spôsobeným zrejme priveľkou úctou pred veľkosťou témy (inak, celkom pochopiteľnou, pretože kto by nestál v nemom úžase pred tým, ako sa podarilo počtom síce drobnému, ale schopnosťami veľkému národnému spoločenstvu poraziť všetkých svojich susedov i nepriateľov). Zrejme len priveľká úcta pred svojimi predchodcami zabránila Otčenášovi, aby spomenul aj tých pár nie celkom vydarených podujatí niektorých slovenských matadorov (z Otčenášovej knihy sa napríklad ani najpozornejší čitateľ nedozvie, ako sa skončila cesta mladého cyklistu Kamila Haťapku na bicykli na Severný pól - predsa nie je žiadnou tragédiou priznať, že drobná chybička s obráteným glóbusom spôsobila, že Haťapka sa dostal na bicykli na pól Južný…). Takisto nie je najšťastnejšie, že autor úplne zabudol na obsah, čo mu môžu zazlievať najmä mladšie generácie čitateľov - pre nich ho uverejňujeme v našom denníku: Máj 1945 - september 1951, Október 1951 - júl 1955, Jeseň 1955 - marec 1960, Apríl 1960 - máj 1960. A ako úplne pomýlený, hoci to vyznie tvrdo a možno aj trochu nespravodlivo, treba označiť výber inzercie jednotlivých firiem, medzi ktorými úplne nepochopiteľne chýbajú viaceré podniky malých stredoslovenských živnostníkov, napríklad z Liptovského Mikuláša. Napriek maličkým výhradám si treba Otčenášovu knihu prečítať - aj keď je to povinné.
RÓBERT KOTIAN
(Kniha Igora Otčenáša bude pokrstená dnes o 19.00 h v bratislavskom divadle Stoka na Pribinovej ulici. Vydavateľstvo L.C.A. v spolupráci s Filmservice Slovakia tu pripravili nostalgické soirée, ktoré otvorí zdravica Petra Pišťanka v podaní Viliama Klimáčka. Na počúvanie a do tanca budú hrať Funny Fellows, úryvky z knihy bude čítať Erika Lásková. Vítaní sú nielen priatelia literatúry, ale aj politickí diskutéri.)
