javov, nemilosrdne útočiacich na myšlienkové pochody divákov dramatických sérií, nie sú zasa až také nevysvetliteľné. Keďže film (nenazvaný nijako inak ako Akty X) ráta aj s kvantom publika, ktoré sa zatiaľ nezaradilo ku skalnému osadenstvu priam kultového razenia a nenašlo si ešte cestu k televíznym epizódam ani k ich skladačkovému spracovaniu na videokazetách, celovečerná podoba sa nezaobíde bez zjavnejšej snahy o aspoň čiastočné poodkrývanie detailov záhad. Ono, štruktúra intríg vládneho sprisahania zneužívajúceho na vojenské účely pod pláštikom vedeckého výskumu výdobytky mimozemskej civilizácie, je sama osebe dosť prehľadná. Zahmlievajú ju skôr jednotlivé fázy vyšetrovania a neustále spochybňovanie už zdanlivo pochopeného. Fenomény, ktorých poslanie nikdy nevychádza najavo ani v seriáli, zostávajú za oponou aj vo filme a akékoľvek pomocné kompasy sú vtedy zbytočné. Divákovi však stačí orientovať sa v línii deja, ktorý má v kine svoj hmatateľný prológ i epilóg. Rovnako akčne strhujúci. Režisér Rob Bowman začína príbeh podľa scenára autora a producenta série Chrisa Cartera odvíjať v časoch 35 tisíc rokov pred naším letopočtom na území dnešného Dallasu. V brutálne podmanivej scenérii pravekej jaskyne narazí dvojica predchodcov človeka na bytosť, v ktorej žilách koluje čierna tekutina, priaznivcom Aktov X dôverne známa. Skokom do súčasnosti je pohľad na skupinku chlapcov, "vynášajúcich" prapodivný vírus na svetlo sveta, a technicky dokonalý bombový útok, z ktorého sa neprekvapujúco vykľuje kamufláž slúžiaca na utajenie jeho výskytu. Ako obyčajne, Mulderovi (David Duchovny) a Scullyovej (Gillian Andersonová) súvislosti neunikajú a aj za cenu vlastného ohrozenia sa púšťajú do nebezpečnej hry, lemovanej dynamickými zvratmi i ozvláštňujúcimi prvkami svojského humoru. K najvydarenejším, takmer postmoderným žartom patrí záber, v ktorom sa Mulder vymočí pod plagátom k filmu Deň nezávislosti. O to viac zarazí, keď po podzemných súbojoch - pre zmenu ako vystrihnutých z Votrelca - preletí nad hlavami agentov kozmická loď, ktorá svoj modelový vzor v pomočenom Emmerichovom kinohite neutají.
Priehrštie nových momentov sa nekoná, zo seriálu vo filme nechýba skutočne nič podstatné. Snáď až na hudobnú zložku, v televíznej forme využívajúcu aj súčasné trendy. Celovečerný projekt sa uspokojil so symfonickými pasážami dvorného skladateľa Marka Snowa a spievaná inšpirácia znie iba v jedinej scéne. Medzeru tak vypĺňa aktivita vydavateľstva Warner Music, ktoré na trh uvádza hneď dva soundtracky. "Pravý" s použitými orchestrálkami a "doplňujúci" so špeciálnymi variáciami na tému X-Files v podaní ukážkovej vzorky interpretov. Kolekciu, ktorej stopáž naťahuje niekoľkominútové čakanie na záverečný doslov Chrisa Cartera, otvára ústredný motív z pera Mika Oldfielda a uzatvára dtto z dielne The Dust Brothers. Výplň má charakter moderného rocku (Filter, Tonic, Ween), retro nálady (The Cardigans), coververzií (X, Sting and Aswad), lahodného popu (The Cure, Foo Fighters) i futuristickej elektroniky (Noel Gallagher, Björk, Sarah McLachlanová). K vrcholom patrí dlho očakávaná novinka skupiny The Cure nazvaná More Than This, Gallagherova inštrumentálna kompozícia Teotihuacan "na hony" vzdialená tvorbe jeho domovskej kapely Oasis, ale predovšetkým sféricky podmaňujúca nahrávka Black, pre hlas Sarah McLachlanovej viac ako atypická.
Súbežne s Oldfieldovou participáciou na soundtracku (so skladbou Tubular X) poskytuje firma Warner Music šancu zoznámiť sa aj s najnovším projektom tohto britského gitarového mága, čoraz viac nachádzajúceho útočisko v syntezátorových plochách. Pred vznikom albumu Tubular Bells III, nadväzujúceho na predchádzajúce dve časti z rokov 1973 a 1992, sa Mike Oldfield odsťahoval na ostrov Ibiza. Okrem vznosných zvukov mora mala naňho očividne vplyv aj povesť Ibizy ako európskeho centra tanečnej hudby, takže celkovo 11 skladieb sa nesie v duchu snivej romantickej očisty i mohutných rytmických podkladov. Pri albume sa dá meditovať aj tancovať, mysticky rozjímať aj príťažlivo zabávať. Bez rizika a bez revolúcie. Tú už asi od Oldfielda ani nikto nečaká. DALIBOR HLADÍK
