i takými boli Faerské ostrovy a Malta) vstupujeme do vzájomných súbojov takmer vždy s cieľom čo najrýchlejšie streliť vedúci gól. Má to mať pritom jednu výhodu - z mužstva spadne počiatočná nervozita, môže chytiť pokojný herný rytmus a kontrolovať dianie na trávniku. To všetko spadlo našim reprezentantom v Čermeli do lona už v prvom polčase. Napriek povzbudzujúcemu náskoku však druhú časť zápasu nezvládli k vlastnej ani trénerovej spokojnosti. Rozháraná hra, rozpačitý výkon, klesajúca nižšia individuálna kvalita - to všetko bolo v ťažkom rozpore s dobre rozbehnutým úvodom. Pritom žiaden vnútorný tlak či psychický nápor, pretože súper pripomínal obetného baránka, ktorý by rád čo najrýchlejšie sedel v lietadle. Po prestávke mala výstižne dominovať slovenská ofenzíva podporovaná aktívnym Kinderom a neúnavným Tomaschekom. Prakticky sme si nevyskúšali nič, čo budeme potrebovať o mesiac na Tehelnom poli v oveľa ťažšej konfrontácii s Portugalskom. Pravda, tam bude naša obrana určite viac v stave pohotovosti ako v sobotu, keď Vencel čelil jedinej strele súpera. Na Azerbajdžan vzadu stačilo v pohode trio Tittel, Varga, Špilár. Povinné tri bodíky ostali síce doma, ale treba povedať, že sme premárnili príležitosť na ešte lepší výsledok a predovšetkým sme rozladili diváka. Ten síce eviduje, že "malý" Cyprus zdolal Španielsko, že francúzski majstri sveta iba remizovali na Islande, že Írsko vyhralo nad bronzovým Chorvátskom či favorizovaní Nóri podľahli doma Lotyšom. Rozhodne ide o víkendové kvalifikačné "bomby". Dve organizačné (hymny a vbehnutie diváka na trávnik) explodovali aj v Košiciach, tretiu odistili naši reprezentanti. Predvedenou hrou v druhom polčase.

MIROSLAV BUKOV