že preň je to životodarná živica. Na jednej strane zbožňuje konflikty, ak nejestvujú, vytvára ich, na druhej strane by mu pred voľbami neprišlo nič viac vhod, ako trochu hluku s Maďarmi. Čosi také má totiž vždy svoj vplyv v severoslovenských obciach, v ktorých sú ľudia vďačnými konzumentmi (poplašných) správ, že na južnom Slovensku Maďari bijú Slovákov (a ešte sa za to ani neospravedlnia)". Podľa článku Endreho Aczéla uverejneného v denníku Népszabadság "maďarský parlament sa pred ôsmimi rokmi dištancoval od účasti na zásahu Varšavskej zmluvy v Československu a odsúdil ho, aj keď, ako priznáva autor, formálne sa neospravedlnil. Autor tiež upozorňuje, že prípravu ani priebeh Pražskej jari nemožno oddeliť od slovenskej otázky, že na plnej podpore akčného programu, vrátane vytvorenia federácie Čechov a Slovákov, sa podieľal Alexander Dubček, slovenský nástupca českého stalinistu Antonína Novotného, a na jeho čiastočnej podpore práve vzhľadom na realizáciu federácie jeho nasledovník na čele KSČ Gustáv Husák. Kým pre Čechov bol rok 1968 historickou traumou, o Slovákoch to podľa Endreho Aczéla platilo omnoho menej.