To, čo sa deje pred voľbami v sídle Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR na Hlbokej ulici v Bratislave, pripomína náhly výpredaj tovaru v kedysi prominentnej diplomatickej predajni na Medenej v roku 1989. S jediným, ale podstatným rozdielom. Kým pred deviatimi rokmi šlo o výpredaj luxusného tovaru zväčša zahraničnej proveniencie, od prevzatia podstatnej časti prezidentských právomocí Vladimírom Mečiarom 3. marca 1998 ide o "akciu" - výpredaj vyšších i nižších diplomatických postov výlučne pre verných členov a funkcionárov HZDS alebo úradníkov MZV SR do stále finančne lukratívnych diplomatických služieb v zahraničí.SAMA ZHASNE "HRUŠTIČKU"?
Šéfku slovenskej diplomacie Zdenku Kramplovú od istého času necítiť nielen v budove MZV SR, ale ani na ministerskom poste. Nepočuť o jej oficiálnych či pracovných cestách, od počiatku leta akoby zišla z očí verejnosti. Podľa dobre informovaných zdrojov z HZDS je V. Mečiar na svoju niekdajšiu "hruštičku húževnatú" nahnevaný. Užšie vedenie hnutia jej zazlieva, že Z. Kramplová zanedbávala a zanedbáva predvolebné aktivity HZDS, že sa nezúčastňuje na mítingoch, ba že nebola dokonca ani na nominačnom sneme v Trnave, na ktorom štátny tajomník Jozef Šesták poslušne sedel od začiatku do konca ako "šesť" peňazí.
Napriek tomu, že vláda SR už schválila návrh na vymenovanie Z. Kramplovej za veľvyslankyňu do Kanady, napriek tomu, že premiér zvažoval do poslednej chvíle, či má s jej budúcim diplomatickým pôsobením vyriecť súhlas, napriek tomu, že už má dokonca od kanadskej vlády i agrément, otvorený aj v tejto chvíli zostáva dátum jej vycestovania. Predvolebnou pasivitou svojej "hruštičky" sklamaný premiér sa rozhodol, že ministerka Z. Kramplová vycestuje do krajiny svojho diplomatického pôsobenia ako posledná z novovymenovaných veľvyslancov. Zrejme až v októbri, po voľbách, aby spolu s hovorcom MZV Milanom Tokárom mieriacim do slovinskej Ľubľany, po tom, čo loď rezortu opustila garnitúra jej vyvolencov, zhasla ako posledná svetlo na Hlbokej a vykrútila z objímky premiérovej priazne definitívne jeho vypálenú hruštičku.
Zhasínajúca "hruštička" využíva posledné dni svojho ministrovania na intenzívne prípravy svojej budúcej diplomatickej misie. Po tom, čo vopred vyslala do Kanady ako svojho chargeé d‘affaires Petra Zeleňáka, mieri na zastupiteľský úrad SR v Ottawe ďalšia jej posila. Je ňou Tibor Králik. Nemá síce potrebné odborné znalosti a skúsenosti, má však dôležitejšie kvalifikačné predpoklady. Donedávna bol totiž vedúcim kancelárie jej blízkej priateľky, vedúcej Úradu MZV SR Ľubice Ďurčovej.
Sklamaná ministerka, ktorá sa neocitla ani na kandidačnej listine HZDS do parlamentných volieb, nebude svoje materské hnutie ani voliť. Na 20. - 29. septembra si naplánovala služobnú cestu na severoamerický subkontinent. Oficiálnym dôvodom jej cesty je účasť na Valnom zhromaždení OSN. Zdrží sa však na ňom podľa plánu iba dva dni. Ďalších sedem dní strávi v hlavnom meste Kanady. Pritom dôvodom jej návštevy v Ottawe nie je ani oficiálne, ani pracovné pozvanie jej kanadského partnera. Jediným dôvodom týždenného pobytu, hradeného z peňazí daňových poplatníkov, je dohliadnuť na zariaďovanie svojej novej veľvyslaneckej rezidencie.
VEĽVYSLANKYŇA V KAMPANI
Očividne iný prístup k vernosti svojmu hnutiu a povinnostiam z nej vyplývajúcich si zvolila čerstvá veľvyslankyňa, vedúca Stálej misie SR pri OSN v New Yorku Oľga Keltošová. Za prioritu nepovažuje svoje nové diplomatické povinnosti, ale stranícke záväzky voči HZDS.
Keď premiér Mečiar svojho času navrhoval O. Keltošovú prezidentovi M. Kováčovi za veľvyslankyňu do New Yorku, argumentoval tým, že jedine ona dokáže presadiť zvolenie SR za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, kde sme mali najväčšieho konkurenta v Ukrajine. Keď exprezident odmietol jeho návrh akceptovať, obvinil ho zo zrady národnoštátnych záujmov Slovenska. Po Kováčovom odchode už v marci vymenoval podpredsedníčku HZDS a exministerku práce, sociálnych vecí a rodiny na tento post, aby sme vďaka tejto "nenahraditeľnej" osobnosti nič nezmeškali. Všetci očakávali, že O. Keltošová sa s vervou vrhne do lobbovania za zvolenie SR za nestáleho člena BR OSN. Namiesto toho O. Keltošová priletela už na marcový snem HZDS v Prešove a na rozdiel od Z. Kramplovej sa objavila ako veľvyslankyňa na zvoliteľnom 15. mieste na kandidačnej listine HZDS do parlamentných volieb. Ako by zabudla na svoj pôvodný ušľachtilý cieľ, opustila dva mesiace pred voľbami svoje pracovisko a s ešte väčšou vervou sa pustila do volebnej kampane v prospech hnutia, ktorému vďačí za všetko, i za New York, ako sa sama vyjadrila.
Namiesto toho, aby ako nová titulárka absolvovala podľa diplomatického protokolu nástupné zdvorilostné návštevy v New Yorku, kortešuje po dedinách a mestách doma, na Slovensku. Namiesto toho, aby osobne ponavštevovala vedúcich funkcionárov OSN i kolegov - veľvyslancov z členských krajín, spláca "daň" svojmu materskému hniezdu - HZDS. Zdvorilostné návštevy majú vždy i pracovný obsah, preto sú ideálnou príležitosťou nielen predstaviť sa, ale i lobbovať v prospech kandidatúry SR za nestáleho člena BR OSN. Ale to už akoby V. Mečiara a O. Keltošovú nepálilo.
Navyše, za povšimnutie stojí i dĺžka Keltošovej dovolenky. Dva mesiace zrejme nie sú jej alikvotnou časťou za tento rok. Ak napriek tomu na dva mesiace opustila svoj úrad, musela si na to podľa platných predpisov vyžiadať písomný súhlas ministerstva. Veľvyslanec totiž opúšťa svoje pôsobisko iba v troch prípadoch. Ak si čerpá riadnu a nie "mimoriadnu" dovolenku, ako je to v prípade O. Keltošovej. Ak je práceneschopný a jeho liečenie si vyžaduje pobyt vo vlasti, alebo ak je pozvaný na konzultácie.
Ak by bola O. Keltošová povolaná domov na konzultácie, treba vedieť, že skutočné pracovné konzultácie trvajú 2 až 3 dni a sú zriedkavé. Pri dnešnom rozvoji komunikačných technológií sú osobné krátkodobé konzultácie čoraz menej potrebné. Inak je to v prípade, ak ide o konzultácie motivované vyslovene politickými dôvodmi. Vtedy je veľvyslanec pozvaný domov na dlhší čas, aby sme týmto diplomatickým gestom dali najavo partnerskému štátu alebo medzinárodnej organizácii, že nie sme spokojní s jeho politikou buď na medzinárodnej scéne, alebo vo vzťahoch k Slovensku.
Preto v prípade O. Keltošovej vyvstáva otázka, z akých dôvodov je dlhodobo doma. Na dvojmesačnú dovolenku nemá nárok. Práceneschopná zrejme nebude, pretože je aktívna v predvolebnej kampani. A pokiaľ je vo vlasti na konzultáciách, ich dĺžka naznačuje, že vláda SR buď nie je spokojná s politikou OSN, alebo v sídle Stálej misie v New Yorku máme archaickú komunikačnú techniku.
Pobyt O. Keltošovej doma má však i ďalšie praktické aspekty. Ak je na mimoriadnej dovolenke či akomsi neplatenom voľne, daňoví poplatníci majú právo na informáciu, kto jej platí letenku New York - Bratislava a späť. Ba dokonca i na to, či počas svojho výnimočne dlhého pobytu na Slovensku poberá zahraničný valutový plat. MZV SR nemá právo takéto informácie zatajovať. Podobné otázky si bude potrebné položiť i v prípade bývalého veľvyslanca SR v ČR, teraz vedúceho úradu MZV SR I. Mjartana. Aj o ňom je všeobecne známe, že veľkú časť svojho pražského pracovného času trávil na Slovensku.
Po tom, čo noc pred voľbami nového vedenia HZDS na prešovskom sneme už oslavoval so svojimi priateľmi po Keltošovej uvoľnenú stoličku podpredsedu, ktorá sa mu napokon neušla, po tom, čo sa mu neušlo ani miesto na kandidátke HZDS, náplasťou na jeho ambície bolo vymenovanie za vedúceho úradu MZV. Pretože vedúci úradu riadi sektor administratívy a služieb a nemá kompetencie riadenia politických odborov, sotva možno predpokladať, že by takáto činnosť I. Mjartana uspokojovala. Zrejme aj preto prevažnú časť svojho času venuje ako člen Centrálneho volebného tímu volebnej kampani HZDS. Dúfajúc, že aj v jeho prípade sa zopakuje posun z miesta vedúceho úradu na šéfa slovenskej diplomacie, ako sa to stalo Z. Kramplovej.
VALUTOVÝ "ŠESTÁK"
Po tom, čo sa znížila dôvera premiéra V. Mečiara k štátnemu tajomníkovi MZV SR Jozefovi Šestákovi, čo sa prejavilo aj jeho nezaradením na kandidačnú listinu HZDS, uspokojil sa i s veľvyslaneckým postom vo Viedni.
Ale zatiaľ čo veľká Šestákova rivalka Z. Kramplová dostala agrément od kanadskej vlády, štátny tajomník MZV SR na svoj súhlas od rakúskej vlády stále iba čaká. Podľa našich informácií z Viedne MZV Rakúska pôvodne naznačilo, že J. Šesták bude čakať na agrément asi dva mesiace. Ale podľa posledných správ zrejme rakúska strana vyčká s jeho udelením až do volieb, čo politicky prelietavého štátneho tajomníka mimoriadne znervózňuje.
Ani Rakúšanom, podobne ako diplomatickým centrálam iných štátov sa nepozdáva, že odchádzajúca vláda V. Mečiara tesne pred voľbami siahla k veľkoplošnej výmene veľvyslancov. V demokratickom svete je bežnou praxou, že vláda vymenúva veľvyslancov zvyčajne po voľbách na celé volebné obdobie.
Ak sme sa v predchádzajúcich analýzach výsledkov zahraničnej politiky a diplomacie tretej Mečiarovej vlády (SME, 3. a 10. 7. 1998) zmienili aj o tom, že významným prvkom diplomatického jazyka je aj jazyk gest a symbolov, mali by sme sa ho naučiť neomylne čítať. Významným prvkom tohto jazyka je napríklad i doba, ktorú čaká designovaný veľvyslanec na udelenie agrémentu. Za normálne sa pokladá, ak nie je dlhšia ako 5 týždňov. Ak je to viac, dá sa to vysvetliť iba tak, že vláda prijímajúceho štátu nie je spokojná s osobou designovaného veľvyslanca a dáva to najavo tým, že ho nechá čakať. Ak čakanie na agrément trvá niekoľko mesiacov, je to jasný signál, že kandidát na veľvyslanca by sa mal "vzdať zo zdravotných dôvodov". Takýto prípad sa už v krátkych dejinách slovenskej diplomacie stal, keď terajší slovenský veľvyslanec v Paríži, Vladimír Valach, čakal na agrément francúzskej vlády 3 mesiace. Ale na počudovanie to ani jeho, ani vládu SR nepodnietilo k tomu, aby radšej diplomaticky "ochorel".
Francúzi zrejme vedeli, prečo otáľajú s udelením agrémentu. Ako keby vopred vytušili, že práve V. Valach bude o rok neskôr kandidovať za SNS na prezidenta SR. Za tú SNS, ktorej strategickým politickým partnerom vo Francúzsku je Le Penov Národný front, považovaný za nepriateľa číslo 1 vládnej ľavice i opozičnej pravice.
Vráťme sa však k J. Šestákovi, ktorý napriek pretekajúcej trpezlivosti nestráca čas. Podobne ako Z. Kramplová aj on personálne posilňuje vyhliadnuté miesto - slovenské veľvyslanectvo vo Viedni. Na zastupiteľský úrad už v predstihu vycestoval vedúci jeho kancelárie Peter Lizák, ktorý by mu mal robiť zástupcu a rovnako i jeho šofér. Ďalšieho pracovníka svojho kabinetu, zhodou okolností synovca, vyslal do Stálej misie SR pri OSN v Ženeve. Vyslať do zahraničia sa neodvážil iba jediného zo svojho tímu - Dušana D. z ruskej špionážnej aféry vo Švajčiarsku. Napriek tomu, že MZV SR akúkoľvek účasť nášho diplomata na špionážnej afére poprelo, Dušan D. po návrate zo Švajčiarska pred jej medializáciou pracoval v kancelárii J. Šestáka, kde mal prístup ku všetkým tajným a dôverným materiálom MZV SR. Štátny tajomník dal Dušana D. preložiť na iný odbor až po tom, čo o tomto škandále začali písať slovenské denníky a médiá. Možno aj toto je jedno z možných vysvetlení, prečo sovietske veľvyslanectvo v USA za bývalého režimu zorganizovalo veľkú recepciu na jeho počesť pri príležitosti ukončenia jeho diplomatickej misie v Spojených štátoch amerických, o čom sám hrdo informoval vtedajší ÚV KSČ.
TRI KATEGÓRIE TRAFIKANTOV
Keď už podrobne hovoríme o ľuďoch, ktorých Mečiarova vláda vymenovala, alebo sa chystá vymenovať za veľvyslancov, povšimnutiahodné je, že sú medzi nimi iba tri privilegované kategórie. Po prvé, členovia a funkcionári HZDS, prípadne ich rodinní príslušníci. Po druhé, absolventi bývalých sovietskych a súčasných ruských škôl. Po tretie, ľudia, ktorí sa zhodou okolností nachádzajú aj na internetových stránkach bývalých agentov, tajných spolupracovníkov a dôverníkov ŠtB a ktorých dáta narodenia sa kryjú s dátami narodenia vymenovaných ambasádorov alebo ich adeptov. Toto zistenie platí aj pre mnohých nižších diplomatov.
Do prvej kategórie patrí I. Belohorská, vymenovaná za veľvyslankyňu vo Washingtone, E. Garajová - veľvyslankyňa pri RE v Štrasburgu, Ľ. Ďurčová - Stála misia OSN vo Viedni, A. Tarnóczy v Budapešti, O. Keltošová - Stála misia pri OSN v New Yorku, L. Lysák v Dillí, J. Foltín v Bonne, J. Šesták vo Viedni či manžel poslankyne E. Zelenayovej - R. Zelenay v Ríme. Politickým ústupkom HZDS voči bývalej koaličnej SNS je vymenovanie Ľ. Vlašiča za veľvyslanca SR do Spojených arabských emirátov. Podľa hodnoverných informácií z kruhov HZDS mnohí kandidáti alebo titulári, ktorých V. Mečiar ponechal vo svojich funkciách či povýšil, museli dodatočne popodpisovať prihlášky do HZDS. Inak by museli ísť domov, prípadne by nevycestovali.
Do druhej kategórie patrí podľa našich informácií okolo 70 pracovníkov MZV SR. Prirodzene to, že niekto za starého režimu študoval v ZSSR či neskôr v Rusku, nie je dôvodom na nedôveru. Napokon, v tých časoch bola v Moskve jediná škola, na ktorej mohol našinec dosiahnuť špecializované diplomatické vzdelanie. Väčšina moskovských absolventov je kompetentná, pracovitá a skúsená. Problém je v tom, že mnohým nepochybne schopným ľuďom spomedzi nich robí medvediu službu práve V. Mečiar tým, že ich preferovaním bez ohľadu na to, čo dokázali alebo dokážu, povýšil absolvovanie sovietskej či ruskej školy div nie na kvalifikáciu či rozhodujúce kritérium. Ako inak si vysvetliť, že 10 spomedzi dvanástich navrhnutých kandidátov na veľvyslancov, ktorých má vláda schváliť na svojej poslednej schôdzi pre voľbami, je absolventom sovietskych škôl: Anton Pinter (buď Grécko alebo Nórsko), Radomír Boháč (Keňa), Igor Furdík (Zimbabwe), Miroslav Jenča (Mexiko), Maroš Ševčovič (Izrael), Milan Lajčiak (Indonézia), Jozef Adamec (Brazília), František Hudák (JAR), Ján Kováč (Bulharsko), Roman Bužek (Švédsko). Dvoma výnimkami sú Peter Sopko (Belgicko) a Ján Kuderjavý, u ktorého sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť, do ktorej krajiny je navrhnutý.
Medzi týmito "gimákmi" sú okrem skúsených a schopných diplomatov, žiaľ, aj takí, ktorí nespĺňajú náročné kritériá kladené na titulárov. Za veľvyslancov sa posielajú 30-roční mladí diplomati, ktorí preskočili dve i tri diplomatické hodnosti a poskočili rovno z druhých či prvých veľvyslaneckých tajomníkov či radcov na veľvyslancov.
Ak sme hovorili o posledných designáciách, treba povedať že zo sovietskych škôl vyšli aj veľvyslanec v Pekingu P. Paulen, v Holandsku Ľ. Kopaj, pri EÚ v Bruseli E. Kuchár, vedúci Stálej misie SR pri OBSE vo Viedni J. Migaš, veľvyslanec v Turecku J. Lišúch, vedúci úradov vo funkciách chargeé d‘affaires I. Surkoš v Dánsku a V. Halgaš vo Fínsku. Ak by sme porovnávali počet absolventov moskovských škôl v českej a slovenskej diplomacii, tak v českej sú skôr výnimkou.
Do tretej kategórie novovymenovaných diplomatov patria ľudia, ktorých údaje i dáta narodenia sa vynárajú i kryjú s rovnakými z internetových stránok, na ktorých je zoznam bývalých agentov, tajných spolupracovníkov a dôverníkov ŠtB. Čo je ešte horšie, viacerí z nich dokonca napĺňajú nielen jedno, ale dve, ba dokonca i tri zo spomenutých kritérií výberu uchádzačov o diplomatické trafiky.
Nuž a napokon. Veľvyslanci by nemali byť iba pedantnými úradníkmi ovládajúcimi iba cudzie jazyky a protokol, ale predovšetkým osobnosťami, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť mladého štátu. Škoda, že medzi nimi niet osobností, ktoré po nežnej revolúcii vytvárali pozitívny imidž slovenskej diplomacie ako R. Chmel, M. Resutík, J. Vilikovský, A. Hykisch, M. Vášáryová, B. Lichardus, A. Neuwirth, F. Lipka, J. Dravecký, P. Hamžík či J. Kubiš, ktorý sa zo Stálej misie pri OSN v Ženeve stal dokonca osobitným splnomocnencom generálneho tajomníka OSN pre Tadžikistan.
Základným zahraničnopolitickým problémom Slovenska počas tretej Mečiarovej vlády je strata dôveryhodnosti. Nerešpektovanie Ústavy SR, zákonov a demokratických hodnôt, ktoré tvoria základ európskej civilizácie, nerešpektovanie pravidiel hry, ktorými sa riadia integračné zoskupenia ako EÚ, NATO, OECD, pričom sa sami o členstvo v nich uchádzame, nedodržiavanie daných sľubov zapríčinili izoláciu SR.
Prvoradou úlohou novej vlády po voľbách bude preto obnova dôvery SR v zahraničí. Táto dôvera sa ale bude sotva dať obnoviť s tými, ktorí sa podieľali na spoluformovaní, presadzovaní či obhajobe vylúčenia poslanca Gauliedera z NR SR, únosu prezidentovho syna či zmarení referenda. Ak by sa napríklad stal premiérom Ján Čarnogurský, je absurdné si čo len predstaviť, že by povedzme I. Belohorská vysvetľovala a obhajovala princípy jeho vlády a s vnútorným zanietením na americkom State depertmente sa zasadzovala za vyšetrenie nevyšetrených káuz z čias Mečiarovej vlády. Preto sa novovymenovaní veľvyslanci môžu po voľbách vrátiť domov na Slovensko tak rýchlo, ako z neho zutekali.
JÚLIUS GEMBICKÝ
