o svojich hokejových začiatkoch i o svojich plánoch do budúcnosti.

"S hokejom som začal vo svojich piatich rokoch, keď nás s bratom rodičia vodili na prvé tréningy. K tomuto športu ma vlastne priviedol otec, bývalý hráč a súčasný tréner, ale veľký podiel mala aj matka. Obaja chodievali s nami skoro ráno na štadión. Spomenúť musím aj trénerov, ktorí nás viedli a veľa aj naučili - Opatovský, Bratranec, Bohunický a ďalší. V napredovaní mi pomáhal aj brat Marián a verím, že si raz zahráme spolu v jednom mužstve. Hokej nás oboch veľmi bavil a hrávali sme nielen na ‘zimáku‘, ale aj na ulici. V detstve dokonca s malými hokejkami aj doma v byte."

Na Slovensku ste dosiahli titul majstra Slovenska v mladšom doraste. Nie je vám ľúto opustiť perspektívny kolektív?

"Doteraz som hrával iba za Duklu Trenčín a láka ma zmena. Minulá sezóna sa mi vydarila. Tréner Jindřich Novotný nás dokázal v mladšom doraste motivovať a titul sme nakoniec získali. Počas minulého ročníka som hrával už aj za starší dorast Dukly a to bola pre mňa určitá výzva. Hra v staršom kolektíve bola náročnejšia fyzicky aj technicky."

Prvýkrát teda oblečiete iný dres…

"Teraz záleží najmä na tom, ako obstojím v kempe. Ak sa nepresadím, vrátim sa na rok domov, veď mám stále čas presadiť sa neskôr. V každom prípade je to pre mňa neoceniteľná skúsenosť a všetko podriaďujem úspešnému pôsobeniu v Portlande. Tunajšie prostredie poznám, pretože som na jar navštívil brata. Na začiatku mi robila problémy angličtina, pretože je trochu iná, než akú sme sa učili v škole. To, však nie je až taký veľký problém, treba to iba chytiť do ucha a nebáť sa rozprávať." (la)