Jediná kytica v príletovej hale ženevského letiska vypovedala včera ráno všetko o zúfalstve príbuzných a priateľov cestujúcich z lietadla spoločnosti Swissair, ktoré sa niekoľko hodín predtým zrútilo do mora neďaleko Halifaxu v Kanade. Z 229 ľudí na palube nikto neprežil. O lietadle, ktoré malo priletieť o 9.30 h miestneho času, najskôr hlásili, že má oneskorenie, neskôr sa však celkom stratilo z obrazoviek. Rodiny a priateľov 229 cestujúcich, vrátane posádky, varovali zamestnanci letiska, keď prichádzali do haly. Poblednutých čakajúcich, niektorých so slzami v očiach, odvádzali bokom od dotieravých pohľadov do čakárne, kde si ich vzalo na starosť viac ako dvadsať psychológov. Podľa hovorcu letiska Philippa Roya tu vytvorili ekumenické centrum, ale ešte predtým, než sa pozostalým mohli venovať rehoľníci, pomáhali im práve psychológovia. Podľa hovorcu mali niektorí cestujúci z havarovaného lietadla v Ženeve prestupovať na iné spoje, nechcel však prezradiť, aké boli ich cieľové stanice, či vo Švajčiarsku alebo na iných medzinárodných letiskách. Na treťom poschodí budovy letiska nepretržite pracuje výskumné centrum pre prípady katastrof. V sále pred dvoma radmi telefónov odpovedá bez prestávky asi dvadsať mladých žien na telefonáty. Ako hovorí Philippe Roy, ide o asistentky a hostesky so špeciálnym výcvikom. Stopäťdesiat členov letiskového personálu a spoločností, ktoré tu majú sídlo, navštevuje každoročne osobitné kurzy. Ich úlohou je, zistiť čo najviac údajov o ľuďoch, ktorí volajú na núdzovú linku letiska, a stanoviť príbuzenský pomer k obetiam. Osoby, u ktorých bolo s istotou zistené, že majú príbuzenský pomer k niekomu z tých, ktorí skutočne zmizli v chladných vodách pri Kanade, kontaktuje polícia. Okolo poludnia už prevádzka na letisku nijako nevypovedala o tom, že pred niekoľkými hodinami sa stala katastrofa…

(ČTK)