S meteorológom zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Jozefom Iľkom (59) sa stretávame pomerne často, ale to, že patrí medzi najlepších prognostikov počasia na starom kontinente, sme sa dozvedeli až z Internetu. Sám od seba akosi nerád hovorí o svojej osobe pred novinármi. Tabuľka druhej súťaže meteorologických tímov a meteorológov však hovorí jednoznačne - Jozef Iľko je v nej na 6. mieste, najlepší z jednotlivcov. Pred ním skončili iba renomované meteorologické firmy. Bežný človek ráno, keď vstáva, ponaťahuje sa, naraňajkuje, vykoná osobnú hygienu. Keď ráno vstane Jozef Iľko, prvá cesta vedie k oknu, prvý pohľad smeruje na oblohu. Pozerá, či mu vyšla predpoveď. Sám však skonštatoval, že v atmosfére sú v poslednom období procesy, s ktorými sa nikdy nestretol…

O čo vlastne v súťaži meteorológov ide a kto ju organizuje?

"Je to Európska súťaž prognostikov počasia - prvá súťaž bola na jeseň a v zime, druhá v jarnom období. V súčasnosti je vyhlásená 3. súťaž, ktorá sa začína 11. septembra a potrvá 12 týždňov. Výhoda je, že netreba nikde cestovať, každý môže pracovať pokojne aj doma, pretože každý svoje predpovede posiela elektronickou poštou. Súťaž organizujú meteorológovia Paul James a Michael Sachweh z Meteorologického inštitútu univerzity v Mníchove."

Aké sú základné pravidlá?

"Sú určené európske mestá, pre ktoré treba predpovedať okrem teploty vzduchu množstvo zrážok od 6.00 h do 18.00 h a očakávanú dĺžku slnečného svitu, čiže koľko bude svietiť slnko. To je objektívny parameter. Pretože oblačnosť sa nedá merať, meria sa dĺžka slnečného svitu. Ide o seriózne, presne určené a bodované podmienky. Ak sa pomýlim pri teplote vzduchu o 0,4 stupňa Celzia, dostanem ešte 10 bodov, ale ak je moja chyba napríklad 3 až 3,9 stupňa, dostanem iba 5 bodov. Podobné hodnotenie je aj v prípade zrážok a slnečného svitu. Ak predpovedám zrážky 0,1 milimetra a v skutočnosti budú 8,5, tak sa vypočíta odchýlka a podľa vzorca sa strhávajú body."

S akou konkurenciou sa stretávate pri súťažiach, ste spokojný so svojimi výsledkami?

"Víťaz druhej súťaže - juhoslovansko-kanadská spoločnosť Yunet Weather Team neposkytuje len informácie o počasí, ale aj ďalšie informácie. Z výsledkov druhej súťaže vidieť, že predo mnou skončili iba firmy. Podmienky sú však pre každého rovnaké. Za osobný úspech v prvej súťaži považujem, že som sa ako jednotlivec umiestnil lepšie ako napríklad oficiálna maďarská meteorologická služba. Za mnou skončili aj renomované súkromné firmy zaoberajúce sa predpoveďami počasia, ktoré majú svoje know-how. Ja ako individuálny účastník nemám to, čo niektoré špičkové firmy majú."

Prečo vlastne súťažia meteorológovia, čo ich k tomu vedie?

"Keď môžu byť súťaže Miss, prečo by nemohli súťažiť aj meteorológovia, ako dokážu predpovedať počasie. Je to niečo na porovnanie schopností a skúseností pracovísk či jednotlivcov. Pre mňa ako meteorológa je zaujímavé, že môžem predpovedať napríklad, aká bude teplota v nedeľu na obed v Palerme. Otvárame sa Európe, ľudia cestujú a je veľa požiadaviek na predpoveď pre určité miesta. Pre praktickú robotu sú podobné súťaže skúsenosťou. Významné je aj pohodlie a možnosti, ktoré poskytuje Internet."

Bolo v súťaži aj predpovedanie pre mesto alebo stanicu na Slovensku?

"Áno, v druhej súťaži. A myslím si, že mesto Poprad vybrali vďaka tomu, že bol aj účastník zo SR. Inak sa mestá vyberajú tak, aby pokrývali čo najväčšiu časť európskej pevniny. Napríklad dvakrát bol aj islandský Reykjavík alebo jedno mesto v severnom Nórsku. Ukázalo sa, že Reykjavík robil viacerým problémy, tak ho dali do súťaže znova. Pre meteorológa je zaujímavé vyskúšať si, či dokáže správne predpovedať pre také oblasti, ako je juh Talianska či Nórsko a Island. Organizátori súťaže vydali štatistiku, pre ktorú meteorologickú stanicu sa robila predpoveď najlepšie. Vieme, že pre niektoré oblasti sa robí predpoveď ľahšie, pre niektoré ťažšie. Zistil som napríklad, že pre stanicu Poprad sa nepredpovedá ťažšie ako pre iné oblasti. Dosť ťažko sa predpovedá pre stanice pri mori."

Z pohľadu odborníka vášho rangu je súťaž náročná?

"Nie je to jednoduché, ukazuje sa, že predpovedať pre naše územie a predpovedať pre ostatné oblasti Európy je značný rozdiel. Sú iné orografické podmienky, čo znamená, že niekde sú hory, inde more a podobne. Dosť ťažko sa predpovedá počasie hlavne pre prímorské oblasti."

Dokončia každú súťaž všetci?

"Nie, niektorí neskončili. Obyčajne odstupujú tí, ktorí majú slabšie výsledky, čiže z konca tabuľky."

Odborné zaujímavosti zo súťaže…

"V prímorských oblastiach ovplyvňuje poveternostné podmienky aj pevnina, aj more. Veľakrát záleží na tom, ako fúka vietor. V oblasti, ako je napríklad Dubrovník, je rozdiel, či fúka z Balkánskeho polostrova alebo od mora. Pre stanicu trebárs na Kréte boli podmienky skutočne výnimočne zvláštne, pretože pri severnom vetre, čiže vetre od mora, boli teploty maximálne 20 až 22 stupňov, ale odrazu sa vietor otočil na juh, začal tam prenikať vzduch až zo Sahary. Teplota vzduchu bola na druhý deň 33 stupňov. To je naozaj výnimočné, k čomu prispel aj úkaz föhn - teplý padavý vietor. V našej oblasti sa föhn prejavuje v Alpách, občas aj v Bratislave, ale na Kréte robí výnimočné zmeny. Vyberajú sa teda zaujímavé oblasti na súťaž, čo je pre odborníkov prínosom."

Aké nástroje, pomôcky používa meteorológ pri predpovedaní pre európske oblasti?

"To je odborná debata na dlhý čas. K predpovedi treba množstvo podkladov, človek sa musí presne oboznámiť s očakávaným vývojom situácie, s množstvom máp, s prognózami, treba posúdiť všetky vplyvy. Množstvo faktorov ovplyvňuje hodnotu konečného výsledku. Rovnako potrebujeme veľa podkladov, aj keď chceme urobiť predpoveď počasia na najbližšie dni pre územie Slovenska, teda nie je to len pri predpovedaní pre iné európske oblasti."

Keby sme porovnali kvalitu slovenských meteorológov a inštitúcií, ktoré sa meteorológiou a predpovedaním zaoberajú, s ostatnou Európou, kam asi patríme?

"Určite patríme medzi vyspelé meteorologické služby. V minulosti sa porovnávali výsledky meteorologických služieb, vyhodnocovania sa robili podľa rovnakých kritérií. Z výsledkov vždy vyplývalo, že sme patrili, a myslím si, že aj patríme, medzi popredné služby."

Koľko rokov predpovedáte počasie?

"V praxi som 38 rokov."

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa stali meteorológom?

"Od mladosti ma zaujímala matematika a astronómia. Matematiku som išiel študovať a práve po treťom ročníku sa otvárala v štvorročnom cykle namiesto astronómie meteorológia. Vybral som si tú a neoľutoval som."

Ako odborník veríte na pranostiky, venujete im pozornosť?

"Mnohé z ľudových pranostík majú racionálne jadro. Svedčia o tom, že naši predkovia dobre odpozorovali javy v počasí a snažili sa nájsť vzťahy, ktoré by im pomohli odhadnúť budúce počasie, keď ešte meteorologická služba nebola. Téme pranostiky z pohľadu meteorológa som venoval veľké množstvo populárnych článkov v tlači."

Čo si myslíte o proroctvách ľudových prognostikov, ktoré hovoria napríklad, že bude tuhá zima a podobne?

"Mám takú skúsenosť, že môžu tým, ktorí im uveria, aj škodiť. Verejnosť si všíma tieto proroctvá len vtedy, keď sa náhodou splnia. Ak poviem každý rok, že zima bude napríklad studená, budem mať pravdu možno v polovici prípadov."

Sú v počasí viditeľné zmeny oproti tomu, čo bolo napríklad pred 30 rokmi? Aký je vývoj počasia?

"Áno, v atmosfére sú v poslednom období procesy, s ktorými som sa skutočne nikdy nestretol. Sú výnimočné, zvláštne. Vidieť, že v atmosfére nastali nejaké zmeny. Ale zmeny treba posudzovať vždy globálne. Ja si môžem zobrať napríklad našu stanicu v Bratislave a na grafe ukázať, že za posledných 100 rokov išla krivka stále hore. Lenže to je oteplenie iba na jednom mieste. Preto tímy vytvorené Svetovou meteorologickou organizáciou sústreďujú a sledujú údaje z celej zemegule. Keď skonštatujú, že na celej zemeguli sa teplota zvyšuje, tak možno hovoriť o globálnom oteplení a možno povedať, že Zem dostáva od Slnka viac energie, ako dostávala predtým. A tá energia je motorom všetkých atmosférických procesov. V oficiálnych správach sa konštatuje, že väčšia energia tu je."

Má aj Slovensko svoje zvláštne špecifiká?

"Tak ako aj inde. Aj u nás boli neobyčajné búrky, horúčavy… Horúčavy, ktoré zasiahli tento rok južnú Európu, sme pocítili aj my. Od začiatku tohto roka do začiatku augusta sme zaznamenali 43 dní, keď bola prekonaná najvyššia teplota a len 13 dní, keď bol prekonaný teplotný rekord smerom dole. Skoro trojnásobne viac bolo rekordne teplých dní ako rekordne studených. Aj to o niečom hovorí, ale nejde iba o tohtoročný jav. Slovensko sa však zo všeobecného diania v počasí nijako nevymyká. V spravodajstve všetkých významných agentúr a televíznych staníc citovali amerického viceprezidenta Al Gora, ktorý varoval, že je nebezpečný trend, pretože v tomto roku bol každý mesiac teplejší ako v predchádzajúcom roku. Počasie nepozná hranice, ono je všade. Ja sám z mojich podkladov nemôžem posúdiť, či sa v rámci celej Zeme teplota zvyšuje, alebo znižuje, ale viceprezident Gore si to nevymyslel, takže opieram sa aj o jeho vyjadrenia. On mal údaje Národného ústavu pre výskum podnebia, ktorý má podklady z celej Zeme."

Čo taký fenomén, akým je guľový blesk. Už ste sa s ním stretli?

"O tom bolo napísané veľa, ale ja som sa s tým ešte nestretol. Za tých 38 rokov praxe, aj keď počasie sledujem a vnímam inak, nepodarilo sa mi vidieť tento úkaz. Ja ráno, keď vstanem, prvé čo urobím, je pohľad na oblohu, čo sa na nej deje, aké sú mraky. Sledujem búrky pozornejšie ako ostatní, sledujem blesky, ale, bohužiaľ, nepodarilo sa mi vidieť guľový blesk."

Je známe, čo vlastne guľový blesk je? Zachytil ho niekto na fotografii?

"Myslím, že zachytiť na fotografiu sa ho ešte nepodarilo, ale videlo ho veľa ľudí. Z ich svedectiev sa odborne teoreticky snažia meteorológovia popísať, čo to je. Hypotézy sa však rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že ide o pohyb plazmy, iní, že sú to rozžeravené častice niečoho. Guľový blesk sa nedá ani odmerať, ani izolovať, vychádza sa teda čisto iba z výpovedí svedkov, ktorí videli, ako sa správa, ako sa pohybuje, že vydáva praskavé zvuky a podobne. Tento úkaz videli ľudia hlavne počas búrky, pretože blesk je iskra medzi dvoma časťami oblakov, pričom jedna časť je nabitá kladnou elektrinou a druhá zápornou. Blesk je vlastne vyrovnanie náboja. Aj guľový blesk zrejme vzniká vtedy, keď je v atmosfére elektrina."

Je zaujímavé, čo ste hovorili, že ráno vstanete a prvý pohľad smeruje na oblohu…

"Je to moja profesia, s počasím žijem. Nie je to tak, že keď nie som v práci, tak ma práca nezaujíma a myslím na niečo iné. Vždy aj cestou do práce mám možnosť pozrieť si oblohu alebo pocítiť studený vzduch, či je taký, ako sme predpovedali. Ale mám aj teplomer. (Smiech.) Na balkóne, taký veľký chatový, má 80 centimetrov, aby som mohol pohodlne odčítať aj zvnútra."

Máte vôbec čas na niečo iné ako na meteorológiu? Športujete?

"Rekreačne hrám tenis. Z môjho pohľadu bol zaujímavý zápas, ktorý som hral začiatkom apríla tohto roka, keď loptička lietala pomedzi snehové vločky."

Vidíte rozdiel v tom, ako spoločnosť, médiá vnímajú prácu meteorológa a ako ju vnímali pred rokom 1989?

"Na ulici ma často oslovia mne neznámi ľudia, ktorí ma poznajú z televíznej obrazovky. Z rozhovorov viem, že po výmene meteorológov v reláciách o počasí za tzv. rosničky ľudia vnímajú našu prácu inak."

RICHARD FILIPKO

FOTO SME - PAVOL MAJER