íkov ŠtB, publikovanom v Rudej kráve pod krycím menom Jano, pod dvoma rôznymi evidenčnými číslami v kategórii T, čiže tajný spolupracovník. "Bol som jedným z tej skupiny, ktorá chodila do zahraničia. Podpisovať spoluprácu som nepodpisoval, ale vypĺňali sa tie hlásenia, ktoré sa bežne vypĺňali u všetkých ľudí, ktorí chodili do zahraničia. Nie som si vedomý, že by som takéto niečo podpisoval," podotkol Smerek. K pripomienke, ako hodnotí po stretnutí so zamestnancami VSŽ stále silnejšiu previazanosť spoločnosti s vládnym HZDS, J. Smerek povedal: "To by ste sa museli opýtať ich, pretože ja som sa ich na to nepýtal. V železiarňach som robil od ukončenia školy a v prevádzkach, po ktorých sme chodili, som zavádzal informačné systémy. Väčšinu tých ľudí som poznal, takže sme sa bavili o fabrike a ani im nenapadlo, že sú tu nejaké iné vplyvy a väzby. Nediskutovali sme na túto tému, ja som ju neotváral, ani oni ju neotvárali. Nakoniec ja ju ani nevidím ako nejakú vypuklú." V súvislosti s dopravnou nehodou svojej dcéry, pri ktorej zahynul jeden jej účastník, predseda DR VSŽ zareagoval aj na otázku, či je pravda, že jeho dcéra napriek zákazu aj naďalej jazdí autom, slovami: "Je v takom stave, že určite za volant nesadne. Ten, kto mi chce škodiť alebo ukrivdiť, to môže vyhlasovať - je to dosť citlivá vec."