Po páde komunizmu napísal britský politický novinár Michael Gunton víziu o vývoji postkomunistického Slovenska, vhodnú na zdramatizovanie W. Shakespearovi s priliehavým názvom Slovenská tragédia. Vykresľuje v nej príbeh o dlhodobo utláčanom národe, ktorý sníva o dni, keď bude zvrhnutá tyranská vláda. Ten deň prišiel, ľud, ktorý si zamiloval slobodu, uskutočnil slobodné voľby, utvoril vládu a získal moc nad krajinou. To bolo prvé dejstvo, ktoré sa zdanlivo končí optimisticky. V druhom dejstve sa členovia porazenej strany preoblečú za sympatizantov novonadobudnutej slobody. Pomocou lží, podvodov a nečestností znovu získajú moc. Rafinovanými trikmi vytvoria zdanie demokracie, ale nepozorovane obnovujú odvetné opatrenia a tajne pripravujú návrat starého režimu. Tretie dejstvo je dramatickou konfrontáciou, v ktorej sa zloduchovia pokúsia najprv získať moc, ale v emocionálnom závere zvíťazia dobrí, charakterní a slobodu milujúci ľudia. Odstupom času môžeme s údivom konštatovať, že prognóza M. Guntona sa naplnila. Prvé dejstvá Slovenskej tragédie sú teda za nami. Pred nami je veľmi dôležité tretie dejstvo, v ktorom sa má rozhodnúť o trvalom páde absolutistickej moci gniaviacej bezmocnú, zastrašenú a zmanipulovanú značnú časť občianstva. Treba si však uvedomiť, že priaznivé naplnenie záverečného dramatického deja nepríde samo osebe. Je v našich rukách, v rukách občana, ktorému budúcnosť našej republiky nie je ľahostajná. Je čas, aby sa z vleku diktátorskej vládnej mašinérie vymanili všetci slušní, ale dezorientovaní a pomýlení občania. Počas komunistickej minulosti sa stále zdôrazňovala nutnosť prevýchovy Cigánov, ako morálne a kultúrne najzaostalejšej vrsty spoluobčanov. O nič nie je lepší súčasný stav morálnej a kultúrnej devastácie ľudí pochádzajúci z chaotických poučiek školy vládneho hnutia. Súčasnej opozícii, ale aj cirkvám, ktoré svojím spôsobom bojujú proti zlu, mravnému a morálnemu úpadku ľudí, pripadá do budúcna, cestou osvety, úloha prevychovávať a naprávať všetko, čo sa na ľuďoch ľahko ujalo nedôstojným príkladom absolutistickej moci. Príznačnou časťou týchto ľudí sú prívrženci a sympatizanti vládneho hnutia, tzv. pasienkoví fanúšikovia z celej republiky. Všetkým stranám a hnutiam, ktoré si do budúcna úprimne razia cestu a okrem iného chcú aj morálne oživiť a ozdraviť našu spoločnosť, prináleží v rámci tretieho dejstva Slovenskej tragédie zodpovedná úloha nájsť cestu k týmto ľuďom a vyviesť ich z bludného kruhu pochybnej cesty mečiarizmu. A čo vrstva prospechárov a lacných zbohatlíkov? U nich niet alternatívneho riešenia. Nedostane sa nám od nich ani len slovko ospravedlnenia za to, že nezmyselne hýria majetkami vytvorenými z mozoľov nás všetkých. Ich jedinou túžbou ostáva: s Mečiarom na večné časy!

MICHAL VÁCLAV, Rakúsy