Júlové povodne na východe Slovenska nenarobili iba množstvo škôd, ale vyplavili na povrch aj množstvo problémov. Napríklad škôl. Ich finančné problémy si doteraz nik nevšímal. Až po povodni. „Najznámejšou“ obcou sa bezpochyby stali Jarovnice, v ktorých sa nachádzajú až tri školy. Osobitnú povodeň obišla. Najväčšou školou je „čierna“ škola, do ktorej chodia len Rómovia. Niekoľko dní pred otvorením školského roka tu panoval čulý ruch. V triedach sa trhali vlhkosťou napučané parkety, oškrabávala sa omietka až po „ponornú čiaru“, robili sa nevyhnutné opravy. „Deti budú normálne zabezpečené, tak ako každý rok,“ hovorí riaditeľ Jozef Bugna. „U nás je situácia trochu iná, ako na iných školách, pretože rómske deti treba pripravovať každý rok. Musíme im nakúpiť školské pomôcky, pretože sami to neurobia. Povodeň nám urobila škodu okolo štyri a pol milióna, voda a bahno siahali do výšky jedného metra. Konečne sme však „vďaka“ povodni opravili strechu, ktorá nám zatekala. Škoda je veľká aj preto, lebo budova je staršia a mali sme parkety. Na druhej škole to je o trochu lepšie, oni mali gumu, ktorú potom iba umyli.“ Škola, ktorá vychováva približne 600 detí nevyzerá zdevastovane. Chodby sú ozdobené veľkými obrazmi, dielami malých výtvarníkov. „To, že je to podelené na čiernu a bielu školu, je výsledkom dohody. Okrem tých, ktorí si myslia, že to je rasistické, sú všetci spokojní. Myslím, že Rómovia majú všeobecne dobrý vzťah k škole. Po nešťastí sem hneď prišli ženy z osady upratovať,“ dodáva riaditeľ.
Jediným problémom, ktorý mohol ohroziť začiatok školského roka na druhej, takzvanej „bielej“ škole, bola voda. Z kohútikov stále tečie závadná, a do jedálne budú zatiaľ voziť vodu cisternou. Škola má skoro 170 žiakov a sídli v budove škôlky blízko koryta riečky Svinky. Aj tu vládol stavebný ruch . „Už sa tu príliž nepracuje, pretože už sme skončili,“ hovorí riaditeľka Magdaléna Šafranová. „Po povodni sme mali dvor plný bahna, všetko sa muselo vybágrovať. Musíme do areálu navoziť novú zeminu, zničený plot aj namoknutú omietku oprava ešte len čaká. Naša škola je tak trocha v tieni tej druhej, Rómovia majú lepšie materiálne podmienky, všetci sponzori sa zaujímajú o nich, pretože sú tak trocha zvláštnou školou. My sme škola úplne obyčajná, tiež máme talentované deti, aj sme povyhrávali, ale to sa stratí. Na Rómov sú výchovy, teda výtvarná aj telesná ako stvorené, pretože oni majú na takéto veci povahu. Našich žiakov zaujíma aj napríklad matematika. My nemáme ani telocvičňu, ani ihrisko, ktoré by sa nám veľmi zišlo. Aj tak sme však všetci radi, že sa to pred šiestimi rokmi takto rozdelilo na dve školy. Takto nemajú stres ani deti, aj sa môžu rozvinúť talenty obidvoch skupín. Rómov na prvej hodine napríklad treba učiť umývať si ruky. Oni chodia radi do školy v zime, pretože je tam teplo.“ Učitelia z menšej jarovnickej školy by chceli výnimočne zobrať deti do školy v prírode, lebo dnes si nemajú kde vybehnúť, pretože dedinské ihrisko je pod bahnom a ani inde to situácia stále nedovoľuje.
JÁN DZURDŽENÍK
