m riešiť. A tak sa v ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským v Jesenskom žiaci začnú učiť v priestoroch, ktoré štátny lekár označil už vlani za nevyhovujúce. Žiaci tu však ostávajú, lebo náhradné priestory by boli ešte väčším zlom. Roky sľubovaná generálna oprava objektu sa neuskutočnila, z kedysi potrebných 2,5 milióna korún sa dnes neurobí ani výmena elektroinštalácie, ktorá je tiež v dezolátnom stave.V Materskej škole v Žlkovciach v Hlohovskom okrese hľadia na začiatok septembra s nádejou, že bude obnovená dodávka plynu zastavená 17. augusta, lebo okresný úrad neplatil faktúry. Variť sa, našťastie, môže, lebo kuchyňa je na elektrinu. Ak však bude treba kúriť a nebude plyn… Školám, ktoré sú od leta 1996 v pôsobnosti krajských úradov, chýba na zabezpečenie bežnej prevádzky takmer miliarda. Po troch rokoch prizerania sa, ako školstvo dostáva každý rok na prevádzku menej a menej, ministerka Slavkovská na „protest“ nehlasovala za tohtoročný rozpočet. Svojím spôsobom ho však obhajuje, lebo tvrdí, „že vláda dala toľko, koľko mohla“. Hoci neskoro, predsa len ešte chcela čosi urobiť pre malé školy (pravdepodobne aj vzhľadom na blížiace sa voľby). Nepodržali ju však práve tí, ktorí mali - prednostovia krajských úradov. Na margo ich účinkovania na zasadaní vlády, keď predkladala správu o finančnej situácii v malom školstve, trpko skonštatovala: „Cez prestávku božekali, že snáď vláda niečo urobí, a keď sme tam sedeli, ani jeden neotvoril ústa.“ Zdá sa, že nad záujmami detí - poskytnúť im vzdelanie a vytvoriť podmienky pre kvalitné vzdelávanie - prevládla stranícka disciplína. „Mlčiaci“ prednostovia totiž nosia dresy inej strany ako ministerka. Tá si však musí uvedomiť, že boj prehrala už v roku 1996, keď súhlasila s likvidáciou špecializovanej školskej správy. Vláda ju síce poučila, že nároky si majú uplatňovať krajskí prednostovia, nezbavuje ju to však zodpovednosti za stav školstva.

JÁN CHLUP