su (Bratislava, august) a naznačil, že skeptické hlasy týkajúce sa budúcnosti tohoto žánru nie sú vôbec namieste. Básnik Jozef Urban, ktorý si síce v poslednej dobe hovorí viac textár, sa zaskvel na sklonku divadelnej sezóny ako libretista nového pôvodného muzikálu Kráľ Dávid na Novej scéne. To, ako sám hovorí, istým spôsobom poznačilo kvalitatívny smer jeho ďalšieho textovania a písania poézie - ale ani nie tak v zmysle témy, ako skôr v duchu výraznejšej autokritiky voči vlastným produktom. Bonmot „všetko tu už bolo“, ktorý trápi každého skutočného tvorcu, je „varovným prstom“ aj pre Urbana, ktorý sa touto situáciou začína dobre vyrovnávať spôsobom - „všetko tu už bolo, ale takto to ešte nikto nepovedal“. A pomerne neznámy text, ktorý autor zarecitoval (zhudobnila ho popradská skupina Collegium SDS pod názvom Večera dvanástich apoštolov) v závere večera len dokumentoval, že v prípade polyfunkčného básnika Jozefa Urbana sa máme v blízkej budúcnosti na čo tešiť. Ak nie na novú zbierku, tak potom na nové texty pre ďalšiu sólovú platňu Janka Lehotského, ktorá sa pripravuje. Pri počúvaní spevu a hry tohoto bezosporu najvýraznejšieho slovenského hitmakera si človek uvedomí, že za inej situácie (v minulosti i v súčasnosti) by sme mali v svetových rebríčkoch speváka a skladateľa, ku ktorému by prišiel pre autogram aj Phil Collins … Lehotského cit pre pointu, klenbu melódie a refrénovú vynachádzavosť je skutočne ojedinelý. Ak k tomu pridáme typické zaujímavé sfarbenie hlasu a výbornú hru na klavír (bolo pôžitkom sledovať jeho variácie na klávesoch vynikajúceho koncertného krídla v Zichyho paláci), niet o čom diskutovať, môžeme sa len tešiť a tešiť. Večer to bol naozaj príjemný, poetický, k čomu neformálnou komunikáciou s oboma protagonistami, ako aj recitátorským umením, prispela herečka a moderátorka Bibiana Ondrejková, ktorá program pripravila. Kultivovaný záver nádherných letných podujatí Bratislavy … PAVEL MALOVIČ

(Autor je stálym spolupracovníkom SME)