„Ak bol NR SR s pripomienkami vrátený zákon, NR SR zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia predsedovi vlády SR vzniká povinnosť tento zákon podpísať.“

Z odôvodnenia: Ústava vyžaduje, aby zákon vrátený NR SR na opätovné prerokovanie bol vrátený s pripomienkami. Ak pripomienka nie je vôbec uvedená, alebo ak vecne nesúvisí s vráteným zákonom, zákon nie je vrátený v súlade s ústavou, preto nevyvoláva ústavou určené účinky spojené s vrátením zákona s pripomienkami.

„Len záujmy občanov, zachovávanie a obhajoba Ústavy SR a ostatných zákonov sú jediné ústavne upravené dôvody, ktoré prezident republiky zohľadňuje pri výkone ktorejkoľvek zo svojich ústavných právomocí tak, ako sú upravené včl. 102 písm. a) až r) ústavy.“

Z odôvodnenia: Obsahom právomocí prezidenta SR upravenej v čl. 102 písm. i) ústavy nie je jeho ústavná povinnosť uskutočňovať konanie na udelenie milosti v súčinnosti s generálnym prokurátorom alebo ministrom spravodlivosti. Ústava priznáva právo na udelenie milosti jedine prezidentovi republiky.

„Záujem na ochrane ústavnosti v zmysle čl. 124 ústavy je natoľko závažný, že v konaní pred Ústavným súdom navrhovateľ nemá neobmedzené právo disponovať so svojím návrhom. Takéto obmedzenie je odôvodnené vo veci návrhu generálneho prokurátora, ktorého povinnosť chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických i právnických osôb a štátu vyplýva aj z čl. 149 ústavy.“

Z odôvodnenia: Zákon umožňuje iba fyzickej alebo právnickej osobe, aby vzala späť ústavnú sťažnosť alebo podnet, pričom aj v konaní o takýchto podaniach ponecháva Ústavnému súdu možnosť úvahy, či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší než rozhodnutie predkladateľa návrhu vziať návrh späť.

„Zákonodarná moc v SR je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen NR SR , ale aj priamo občanom. Ústava SR neobsahuje zákaz, aby predmetom referenda podľa čl. 93 ods. 2 Ústavy SR bola otázka o zmene ústavy alebo jej časti. Príloha rozhodnutia prezidenta SR o vyhlásení referenda o otázke uvedenej včasti I. písm. b) vo 4. bode rozhodnutia odporuje § 2 ods. 3 zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, ktorým sa podľa čl. 100 upravuje ústavný režim spôsobu vykonania referenda.“

Z odôvodnenia: V referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhlásenia referenda. Pokiaľ ide už o vyhlásené referendum, prezidenta to zaväzuje a zaväzuje to aj iné štátne orgány, že musí prebehnúť. Výklad Ústavného súdu nemá a nemôže mať žiaden priamy vplyv na ďalšiu prípravu a priebeh referenda vyhláseného rozhodnutím prezidenta SR.

„Článku 2 ods. 2 ústavy zodpovedá konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez výnimky a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom. Tento výklad platí aj vtedy, keď sa orgán štátu domnieva, že iný štátny orgán konal spôsobom, ktorý nebol v súlade sústavou. Údajné protiústavné konanie jedného orgánu štátu nie je pre iný štátny orgán dôvodom, aby konal inak ako v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Len taký postup orgánov štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného čl. 2 ods. 2 ústavy spôsobom a v rozsahu uvedenom vyššie je naplnením princípu právnej istoty ako ne dielnej súčasti právneho štátu vzmysle čl. 1 Ústavy SR.“

Z odôvodnenia: Ústava SR neumožňuje vydávanie takých právnych predpisov, k vydaniu ktorých by nedošlo na základe zákona. Výnimka z tohto pravidla neexistuje. (jo)