Človek sa musí držať svojich koreňov. Keby som nemal svoje moravské korene, nebol by som nikým.“
LUDVÍK NĚMEC a ŠTEFAN VORŽÁČEK, producenti: „S režisérom Jasným sme sa po prvýkrát stretli v roku 1994 a hneď sme si porozumeli. O rok neskôr nám ponúkol scenár. Rozhodli sme sa, že práve ten sa stane naším producentským debutom. Snáď najdôležitejším dôvodom bolo naše hlboké priateľstvo s režisérom. Pracovať s ním je krásne, pretože je to proces plný inšpirácie a vzájomnej tolerancie. Máme však spolu veľa spoločného aj ako ľudské bytosti, pretože máme podobné ideály, vieru i videnie sveta.“
VLADIMÍR PUCHOLT, Poutník: „Mám pána režiséra veľmi rád, je to krásny človek. Poprosil som ho, aby so mnou ešte pred nakrúcaním niečo naskúšal. Aby som videl, či budem zodpovedať jeho predstavám. Keď som bol v Prahe, urobili sme si deň skúšok. Chcel som vedieť, či aj po tridsiatich rokoch je to herectvo stále vo mne. Pán režisér odo mňa tú rolu chcel a ja som ju chcel takisto. Zistil som, že ani nemusím hrať - zažil som to, čo prežíva moja postava. Je to pre mňa ľahšie, pretože si emigráciu veľmi predstavovať nemusím.“
ADAM DAVIDSON, Adam: „Tento film je príbehom o ľudstve. O tom, čo človek rád počuje od svojho dedka, alebo od svojich rodičov - aké to bolo, keď vyrastal. O spojení medzi ľuďmi z rozdielnych generácií a z iných svetov. Režisér Jasný má silné cítenie a chce sa oň podeliť so svetom. Jedným z ľudí, ktorí počujú jeho správu, je práve moja postava Adama.“
INGRID TIMKOVÁ, Pampeliška: „Moja postava je čistá duša. Mám z nej radosť a želám si, aby nakrúcanie dobre dopadlo. Má všetky predpoklady, aby bol z neho pekný film.“
JURAJ ŠAJMOVIČ, kameraman: „Dúfam, že to bude krásny film, ale to sa nikdy nedá povedať vopred. Je to kolektívna práca, ktorá závisí od mnohých okolností. Ale všeličo sa dá tušiť. A ja teraz tuším, že by to mohol byť dobrý film, pretože Vojtěch Jasný má dušu. Na tom stavia celý film.“
