v mnohých prípadoch vrcholoví zamestnanci ministerstva dopravy a železníc. V roku 1996 menoval A. Rezeš do funkcie generálneho riaditeľa ŽSR Bartolomeja Sinaia, ktorý dovtedy pracoval práve vo VSŽ. Ten po 9 mesiacoch rezignoval, no vtedy už ŽSR vykazovali neobyčajne zlé hospodárske výsledky. Z doteraz známych materiálov vyplýva, že zástupca generálneho riaditeľa Pavol D. uzatváral za ŽSR zmluvy o peňažných vkladoch, kúpe akcií a cenných papierov, podpisoval zmenky kryté majetkom ŽSR pre neželezničné firmy, čím železnice prišli o stovky miliónov. V ďalších prípadoch išlo o prelievanie peňazí zo ŽSR do súkromných firiem. V septembri 1996 si napríklad ŽSR objednali u firmy, ktorej spolumajiteľom bol vtedajší predseda Správnej rady ŽSR, konzultačné práce, za ktoré ŽSR zaplatili 6,5 milióna Sk. Znamená to, že prvý muž ŽSR si objednal práce vo svojej vlastnej firme. Za zmienku stojí aj uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní prolongácie úverových zdrojov s istou firmou z Košíc, zaoberajúcou sa maliarskymi a natieračskými prácami. ŽSR vyplatili maliarom províziu 19 372 500 Sk. Podľa zainteresovaných však železnice prišli pri neopodstatnenom poskytovaní zliav o 5 až 6 miliárd Sk. ŽSR zvážali do firmy v Košiciach, ktorá je blízka VSŽ, železný šrot podľa predpisu o služobných zásielkach, čiže zadarmo. V decembri 1996 vedenie ŽSR schválilo zníženie prepravnej tarify pre firmu, ktorá prevážala materiál do VSŽ, čím podľa odborárov železnice prerobili 900 miliónov Sk. Ďalšia, pre ŽSR nevýhodná zmluva s vysokými sankciami za nedodržanie platby, bola o dodaní 18 kusov elektrických vlakových súprav, ktorú ŽSR uzavrela so Zemplínskymi strojárňami Michalovce (ZEST). Vlastníkom ZEST vtedy boli VSŽ. Ďalšiu nevýhodnú zmluvu podpísalo bývalé vedenie ŽSR s firmou Kastor, ktorá je takisto blízka VSŽ. Išlo o reklamnú a propagačnú činnosť, pričom spoločnosť Kastor mala ročne garantované objednávky za 89 miliónov Sk. Podstatná väčšina vytunelovaných peňazí smerovala na východ Slovenska. Po odstúpení B. Sinaia a A. Rezeša z funkcií musela vláda odsúhlasiť prevzatie štátnej záruky za bankový úver vo výške 200 miliónov dolárov na investičnú sanáciu a stabilizáciu hospodárenia železníc. Maslo na hlave, v prípade tunelovania ŽSR, mala aj vláda, prípadne jej niektorí členovia. Nový riaditeľ ŽSR Michal Lazar po svojom nástupe do funkcie prehodnotil neuveriteľných 1000, pre ŽSR nevýhodných prepravných zmlúv a zrušil mnohé dodávateľské "tunelovacie" zmluvy podpísané jeho predchodcami, čiže nami spomínané zmluvy sú iba malým zlomkom. Na zlom hospodárení ŽSR sa však podieľa aj štát tým, že neuhrádza v plnom rozsahu oprávnené požiadavky ŽSR. Železnice v osobnej doprave vykonávajú na základe zmluvy vo verejnom záujme výkony, ktoré nie sú úplne pokrývané, čiže aj v tomto prípade má maslo na hlave vláda. V súčasnosti sú železničiarski odborári v štrajkovej pohotovosti, pretože podľa nich hrozí železniciam kolaps. Odborári tvrdia, že štátna dopravná politika sa odchýlila od dopravnej politiky Európskej únie, čo môže viesť k ďalšej recesii železníc a jej izolácií v európskom dopravnom a prepravnom trhu.