Jozef Bubenko z Interu a ešte výraznejšie slovanista Stanislav Griga sú v našich zemepisných šírkach považovaní za progresívne typy trénerov. Oprávnene, slovenské superligové trávniky popísali sympatickým rukopisom, i keď výraznejšie výsledky a verme, že aj medzinárodné prieniky ich ešte iba čakajú. Po sobotňajšom derby na bratislavských Pasienkoch si však, vzhľadom na ich ambície, trochu nečakane obaja pristúpili jazyky, zjavne v solidárnom obrannom bloku pred miliónrozmernou otázkou o kvalite šlágra posledného kola. Obaja tréneri sa zhodli, že ich mužstvá v podstate nadviazali na odkaz francúzskeho svetového šampionátu, na ktorom rozhodovali obrany. Bubenka s Grigom uspokojilo nasadenie a kvalitne zvládnutá defenzíva. J. Bubenko napríklad jednou ranou vyslovil kompliment svojim i obhajoval kolegových hráčov. Stredová formácia Slovana sa nepresadila preto, lebo jej to neumožnilo precízne krytie interistov, súper nemal priestor a čas, bol pod tlakom.
Griga ďalej formuloval pozoruhodnú myšlienku, že v našej Superlige iba Inter, Slovan a ešte Trenčín hrajú tak, ako sa hrá vo svete. Výprask Interu v Prahe so Slaviou i rýchly koniec Trenčína s Kaliningradom v Intertoto cupe ju argumentami veľmi nevystužia. V Európe si naši zástupcovia dlho nevedia poradiť práve s nedostatkom času a priestoru, čo sa dá diagnostikovať aj stručnejšie. Zaostávajú v dynamickej technike. Asi aj preto, že za slovenskými humnami dávno nie je bežné na tlačovke vyzdvihovať elementárne prvky profesionálneho futbalu. U nás sa, žiaľ, zväčša dobre platí iba za bazálne nasadenie, vo svete však aj za pozitívnu nadstavbu.
Spomínaní tréneri sú poslední, ktorí by si zaslúžili byť vmanipulovaní do ironickej polohy, no na druhej strane je v rozdielnych pohľadoch na úroveň bratislavského derby jasne čitateľný kontrast vnútornej a vonkajšej filozofie (často schizofrénie) slovenského futbalu. Trénerov i futbalistov uspokojuje a dobre živý pasívny alibizmus, divákov priamo úmerne rozčuľuje upracovaná šedivosť bez aktívneho fenoménu, výnimočnej osobnosti, momentu. Bolo by smutné, keby prvé "profesionálne" myslenie nakazilo aj našich, inak tvorivých trénerov.
