ktorá sa ocitla v medzinárodnej izolácii po islamskej revolúcii a kvôli tomu, že na svojom území trénovala teroristov, vtedy ponúkla Západu dialóg. Zostáva však naďalej krajinou od koreňov islamskou, hovorcom záujmov moslimského sveta. Aj keď Teherán nedávno svoj negatívny vzťah k terorizmu potreboval zdôrazniť odsúdením atentátov na americké zastupiteľské úrady v Afrike, neprestáva poukazovať na rozdielnosť cvilizácií a neprenosnosť západných hodnôt - i čo sa týka univerzálnosti ľudských práv.
Kým uvoľnenie vo vzťahoch s USA sa uskutočnilo zatiaľ len v rétorickej rovine a nedôvera pretrváva, Francúzsko, už tradične ochotné ignorovať isté vnútorné nezrovnalosti, keď ide o strategickú spoluprácu, teraz vidí vhodný okamih etablovať sa tam, odkiaľ vedie do Washingtonu ešte dlhá cesta. Ako investor do ropného priemyslu a politický partner má preto teraz šancu predstihnúť USA a využiť ako prvé možnosť ponuky Iránu na spoluprácu so Západom. Preto nečudo, že francúzsky minister zahraničných vecí, ktorý cez víkend navštívil Irán, intenzívne zdôrazňoval to, o čom USA ešte pochybujú - že Teherán je pripravený rokovať so Západom, aj keď za podmienok vlastných odlišnej kultúre a hodnotám, a jednoznačne sa stavia proti akýmkoľvek teroristickým aktivitám. Keďže americké firmy majú zakázané investovať na iránskom území, kontrakt s Francúzskom v hodnote dvoch miliárd dolárov na budovanie ropných zariadení, uzavretý minulý rok, prišiel Iránu veľmi vhod a podobne to bolo teraz aj s Védrinovou ponukou na posilnenie bilaterálnej politickej spolupráce.
Návšteva francúzskeho šéfa diplomacie sa udiala niekoľko dní po tom, čo USA odpovedali na protiamerické atentáty bombardovaním základní teroristov v Sudáne a Afganistane. Aj keď šiítsky Irán vidí v hnutí sunnitských študentov Taliban regionálnu hrozbu a podporuje zosadeného prezidenta Afganistanu Burhanuddína Rabbáního, americké akcie označil za "porušenie medzinárodného práva". Vzťahom Teheránu a Washingtonu zrejme neprospeje ani obvinenie, že USA podporovali Taliban v záujme izolovania Iránu, a ak im toto fundamentalistické vládne hnutie vydá sudánskeho osnovateľa atentátov v Keni a Tanzánii Usáma bin Ladína, sú údajne pripravené uznať jeho vládu.
