Vedenie atletickej výpravy SR spolu s osobnými trénermi našich reprezentantov na 17. európskom šampionáte včera otvorene označili slovenské vystúpenie na vrcholnom kontinentálnom podujatí za neúspech, napriek tomu, že k reálnemu cieľu pred ME chýbalo iba jedno umiestnenie do ôsmeho miesta (plán znel - dve ôsme a dve dvanáste priečky). Summa summarum - z pätnástich atlétov iba šiesti s väčšou či menšou toleranciou nesklamali úplne. Absolutórium si zaslúži len bežec na 5000 m Miroslav Vanko (8. miesto), šéftréner Ivan Čech bol celkom spokojný tiež s vystúpením chodcov na 50 km (Tichý 12., Š. Malík 13., Korčok 21.), tohtoročné osobné maximum 46,49 si vyrovnal na 400 m Marcel Lopuchovský, výkonom 18,95 sa k nemu priblížil guliar Pavel Pankúch (19,26 m).
"Chybu robíme niekde v záverečnej časti prípravy, slovenskí reprezentanti nedokážu na tom podujatí dosiahnuť aspoň svoje najlepšie výkony roka," konštatoval Ivan Čech. Pod sklamania najväčších nádejí aj na lepšiu než ôsmu priečku, bežca na 400 m Štefana Balošáka, ale i chodca na 20 km Igora Kollára sa rozhodne podpísali dlhotrvajúce zranenia na jar. "So Štefanom sme premýšľali, či do Budapešti vôbec pocestujeme. Nemáme však veľa atlétov, ktorí sú, aspoň podľa tabuliek, schopní bojovať vo finále. Išli sme s kožou na trh, pravdupovediac, forma tesne pred Budapešťou nenaznačovala, že Balošák skončí už v rozbehu. V tom je jeho vystúpenie skutočne sklamaním," zhodnotil zverenca tréner Ján Šaffa. Vôbec sa však nehovorilo, že presne rovnaké zranenie prekonal aj Igor Kollár, ktorý v chôdzi na 20 km stačil pochodovať podľa svojich schopností sedem kilometrov.
Na stretnutí s vedením výpravy sa vo všetkých pádoch omieľali financie. Napodiv najlepšie výsledky dosiahli tí, ktorí ich nemali na dostatočnú prípravu - Miroslav Vanko a Peter Tichý. Predsedníčka Slovenského atletického zväzu (SAZ) Mária Mračnová logicky porovnávala s krajinami, s ktorými sme pred rokom 1989 žili buď v spoločnom štáte, alebo mali totožný model prípravy. Jedine Slovensko z nich celkom prepadlo. Česká republika, hoci mala vyššie plány, "nerozmetala" bývalú športovú metodiku a systém a podporili ho vcelku dostačujúcim množstvom prostriedkov. Tie sa bohato našli pre kráľovnú športov v Poľsku (výškar Partyka, prekážkar na 400 m Januszewski a chodec Korzeniwski získali zlato), finančnú situáciu si dokázali vyriešiť dokonca Rumuni (Tirleová vyhrala 400 m prek.), úspešní boli Maďari.
Tréner Dušan Valent dokumentoval príčinu nášho atletického tápania na príklade Miroslava Vanka. "Vo kategórii medzi 19 - 21 rokom nebolo na svete lepšieho mladého vytrvalca bielej pleti ako Vanko. Nik si to poriadne nevšimol. Obiehať inštitúcie schopné sponzorovať talentovaného bežca v úlohe "žobráka" sa mi časom zhnusilo," ukázal Valent na problém strácania sa našich talentov z beztak úzkej špičky, i dlhoročne zlý či žiadny marketing SAZ. Atletickou terminológiou - nové vedenie slovenskej atletiky čaká nejeden opravný pokus.
Autor: Budapešť
