Nezvyčajná zmes ľudí sa zišla v piatok v bratislavskej kaviarni Black Rose, kde sa krstila kniha literárnych reportáží Petra Repku zo 60-tych rokov Vstaň a choď. Keďže si organizátori večera - vydavateľstvo L. C. A. a slovenský P. E. N. klub, priestory kaviarne nevyhradili pre seba, na literárnom soireé sa okrem pozvaných (Osamelí bežci, Lasica, Haugová, Dušek, Mitana, Štrasser...) mnohí ocitli náhodou. Tak sa za jedným stolom stretla generácia 18-ročných ľudí s jedným zo symbolov disentu na Slovensku Antonom Srholcom. "Aké to bolo? Čo ste robili vtedy, 21. augusta? Ja si to ani neviem predstaviť...," strhla sa okolo stola spontánna debata. A hoci sa mnohé z normalizačných rokov zdá dnešným študentom nepochopiteľné, dvojgeneračný oblúk okamžite preklenuli názory na súčasnú politickú garnitúru a premiéra. Aj táto spomienka na august `68 bola nielen pohľadom do minulosti, ale i výstrahou, že ani dnes nie je všetko "zažehnané". Oslávenec Peter Repka označil situáciu na Slovensku za tunel, ktorým ideme už 30 rokov. V ktorom je už síce dosť svetla, ale stále sme z neho nevyšli. Ani krstný otec Peter Zajac nemal pocit, že kniha "staro-nových" textov (oproti pôvodnej, nikdy nevydanej podobe, pribudla reportáž Pískať sa nesmie, ktorá opisuje práve 21. august) potrebuje nejaký doslov a pripomenul, že Repkova kniha je len jednou z mnohých zakázaných (Dušek, Sloboda, Hrúz, Kadlečík, Baláž...), ktoré sa po novembri postupne vydávajú ako dlh autorovi i čitateľovi. "Tí komančovia, ktorí vtedy zakazovali knihy, sú tu zasa. Len majú dnes iné čelenky," upozornil vydavateľ Kali Bagala a dodal, že aj túto knihu sprevádza "bratská pomoc": keďže v domácich fondoch sa opäť ochota ani peniaze na jej vydanie nenašli, finančne ju podporila švajčiarska nadácia Pro Helvetia.