MOSKVA (ČTK, TASR, r) - Ruský prezident Boris Jeľcin odvolal včera z funkcie premiéra Sergeja Kirijenka a prezidentským dekrétom dočasne poveril funkciou predsedu vlády opäť bývalého šéfa vlády Viktora Černomyrdina. Prekvapujúce oznámenie prichádza v čase, keď sa neskúsený Kirijenko a jeho vláda usilovne snažili prekonať najpálčivejšiu ruskú ekonomickú krízu od rozpadu Sovietskeho zväzu. Jeľcinovo nečakané rozhodnutie bolo zverejnené v deň, keď Kirijenko usporiadal stretnutie s príslušnými činiteľmi s cieľom vypracovať opatrenia na záchranu ruského bankového systému.
Ruský vodca neuviedol nijaké dôvody svojho rozhodnutia, v posledom období však bol pod silnejúcim tlakom parlamentu, ktorý sa dožadoval výmeny vlády. Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, v piatok požadovala Jeľcinovu rezignáciu a všetky parlamentné frakcie žiadali Kirijenkovo odstúpenie, resp. zosadenie. Jeľcin v marci odvolal Černomyrdina a vymenoval 35-ročného Kirijenka s odôvodnením, že Rusko potrebuje nové myšlienky a energické vedenie plné elánu. Krátko po potvrdení Kirijenka do novej funkcie sa ruská ekonomika začala strmhlavo rútiť. Padla za obeť o. i. prudkému poklesu cien ropy a kríze na ázijských finančných trhoch.
Kirijenko začal v premiérskom úrade neúspešný boj za zastavenie hospodárskeho poklesu, snažil sa o posilnenie rubľa a energicky presadzoval reformy v nepriateľsky naladenom parlamente, ktorý je ovládaný komunisticko-nacionalistickou opozíciou. Černomyrdin, byrokrat v sovietskom štýle, ktorý kedysi stál na čele gigantického plynárenského koncernu Gazprom, sa od svojho zosadenia venoval predovšetkým prípravám na prezidentskú kampaň v roku 2000. Len neveľká hŕstka analytikov sa domnieva, že Černomyrdin - relatívne "neslaný-nemastný" konzervatívny politik, ktorého reputácia je spojená s nepopulárnou vládou - má nádej na víťazstvo, pravdepodobne by sa mohol spoľahnúť na podporu aspoň časti podnikateľských a finančníckych kruhov.
Pre technokrata S. Kirijenka sa politická kariéra začala v máji 1997, keď bol vymenovaný za námestníka ministra palív a energetiky a od novembra prevzal vedenie rezortu. Od decembra 1997 bol šéfom skupiny zástupcov štátu v akciovej spoločnosti Gazprom. Po odvolaní vlády premiéra Viktora Černomyrdina (23. marca 1998) sa stal úradujúcim premiérom vlády Ruskej federácie.
