FRANKFURT n. M. (TASR) - Muž, ktorý sa teší úcte Košičanov - tak opisuje primátora východoslovenskej metropoly Rudolfa Schustera renomovaný nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). R. Schuster je jedným z mála politických talentov, ktorý sa stal dôležitou postavou mladej Slovenskej republiky. Vo svojom rodnom kraji je 64-ročný muž karpatskonemeckého pôvodu taký obľúbený, že po tohoročných komunálnych voľbách s určitosťou zostane vo svojom úrade, píše korešpondent FAZ Berthold Kohler. Účasť Schustera na križiackom ťažení proti Mečiarovi by mohla rozhodnúť o tom, že v septembrových parlamentných voľbách zažije predseda vlády svoje Waterloo, uvádza nemecký denník.
Vďaka priestoru, dožičenému R. Schusterovi v súkromnej televízii Markíza, si v neobsadenom úrade slovenského prezidenta vedia košického primátora, ktorý hovorí po rusky, anglicky, nemecky a maďarsky, predstaviť už nielen na východe Slovenska, pokračuje FAZ. Po víťazstve v komunálnych voľbách v roku 1994 sa zameral na renováciu historického centra Košíc, ktoré patrí medzi najstaršie osídlené územia krajiny. Aby však nikto nezabudol, ako rýchlo prekonal mnohé ťažkosti, vydal R. Schuster bohato ilustrovaný dokumentárny materiál zachytávajúci všetku prácu.
Keďže mesto nemohlo financovať renováciu svojho centra z vlastnej pokladnice, získal primátor také vysoké úvery, aké sa nikto predtým neodvážil vziať. No nie celé mesto je také obnovené ako centrum, poznamenáva B. Kohler. Ilustruje to zabudnutým "problémovým" rómskym sídliskom Luník 9, kde to "vyzerá ako po občianskej vojne". Väčšina obyvateľov, ktorých len málo zaujímajú životné podmienky 30-50 tisíc rómskych občanov mesta, je hrdá na to, že vďaka aktívnemu primátorovi sa o Košiciach opäť hovorí.
Mnohonárodnostné Košice, kde okrem Slovákov a Rómov žijú aj Bulhari, Chorváti, Poliaci, Rusíni, Srbi a niekoľko stoviek Nemcov, sa pokladajú za podstatne otvorenejšie svetu ako politickým bojom zotročený konkurent na západe Slovenska. V rokoch 1983 až 1986 bol Schuster po prvý raz primátorom Košíc a do prevratu bol členom vtedajšieho Ústredného výboru KSČ. Zo strany vystúpil v marci 1990, štyri mesiace po tom, ako bol zvolený za predsedu slovenského parlamentu. Nie všetko na komunizme bolo zlé, hovorí Schuster, a nie bez hrdosti spomína na to, ako ho isté sovietske noviny v 80. rokoch označili za "košického Gorbačova", uvádza denník FAZ.
Zvyšujúca sa popularita, a tým aj nezávislosť nekorunovaného "kráľa" Košíc podnecujú však neodvratný konflikt s "cisárom" v Bratislave a jeho "strážcami pokladu" vo VSŽ.
