Záverečnú prípravu na budapeštianske majstrovstvá Európy absolvovali v Dudinciach slovenskí chodci spoločne s Poliakmi. Majstrom Európy na 50 km sa stal olympijský víťaz z Atlanty a posledný majster sveta na tejto trati 30-ročný Robert Korzeniowski, Tomasz Lipiec skončil piaty. Z našich bol prekvapujúco najlepší Peter Tichý (12.) miesto pred Štefanom Malíkom. Dvadsaťštyriročný Peter Korčok obsadil pri svojej premiére na vrcholnom podujatí 21. priečku, uzatváral prvú polovicu 42-členného poľa, ktoré do pretekov nastúpilo. Naši severní susedia triumfovali, naši - ani ryba, ani rak. Na budúci rok chcú Poliaci poslať na sústrednie do nášho kúpeľného mesta 30 juniorov, my toľko chodcov azda ani nemáme. Finančný tok na pokrytie vývoja mládežníckej atletiky plynie v Poľsku z povinnosti odovzdávať dvadsať percent výťažku z číselnej hry Lotto pre kategóriu do devätnásť rokov. Korzeniowski a spol. majú "doložku najvyšších výhod". Spoločné záverečné sústredenie ešte neznamená rovnaký systém, podmienky, možnosti a predovšetkým vzťahy.
Peter Tichý zo Slávie TU Košice, zverenec trénera Milana Skokana, nie je v žiadnom stredisku, súťažil po zranení v sezóne, v ktorej si mohol dovoliť iba tatranské "vysokohorské" sústredenie. Skromný 29-ročný žilinský rodák by mohol byť na výsosť spokojný. Na budapeštianskom okruhu zapochodoval svoj najlepší tohtoročný čas 3:55:31 (osobný rekord má 3:51:21 h) a predsa badal rezervy. "Ako vždy som sa pomaly dostával do tempa a veľmi skoro ma rozhodcovia napomínali. Osobne myslím iba na techniku, unikalo mi tempo i súperi. Veľmi dlho som išiel sám. Až druhá polovica trate sa mi vydarila podľa predstáv. Najskôr som míňal chodca za chodcom, až som sa konečne dostal do väčšej skupiny," popisoval súťaž P. Tichý, ktorý predstihol aj nášho lídra na 50 km 33-ročného ambiciózneho Štefana Malíka. "Prežíval som viacero kríz, medzi 30 - 40 km strašnú. Po prvý raz v živote som sa chcel vzdať," hovoril smutne pretekár Slávie UK Bratislava, aby vzápätí prehodil na svoj typický inteligentný humor: "Keď ma Peťo predbiehal, možno som sa mal pridŕžať jeho trenírok," povedal mimochodom, aby pokračoval polovážne. "Keď som sa prekúsal z mrákot, išiel som už jedným tempom s Ordziolom, Lipiecom, Perezom.
Žiaľ, boli o kolo vpred," povedal Š. Malík, ktorý v žiadnom prípade neodtajil svoju prognózu, že skončí prinajhoršom do ôsmeho miesta a zlepší si osobný rekord. Tichý ukázal, že je neprávom v "druhej kategórii", Š. Malík sklamal, ale statočne dobojoval stratené preteky. Chvályhodné od oboch pretekárov, málo platné v kontexte chodeckého neúspechu, berúc do úvahy spoločne výsledky na 20 i 50 km. Rozvadené chodecké roky zobrali disciplíne punc slovenskej opory kráľovnej športov a ťažko nateraz posúdiť, či "budapeštianske dno" konečne stmelí, alebo znovu "rozhasí".
Autor: Budapešť
