Tichá pošta pre... ... kontrolóra č. 7

Kúpil som si v antikvariáte knižku Černá bedýnka, ktorú napísal Ludvík Aškenazy. Sú autori, ktorých kupujem bez rozmýšľania. Túto knihu pána Aškenazyho som naposledy držal v rukách ešte v dobách, keď som ako chalan chodil do prievidzských knižníc (všetkých). Využil som teda ponuku osudu

a prinavrátil som si svoje detstvo. Černá bedýnka je stará kniha - vyšla roku 1960. Čakala však na mňa takmer nedotknutá, akoby nová. Nikdy sa už nedozviem jej príbeh, kde bola doteraz, kto ju držal v rukách (alebo skôr nedržal), kde sa má človek či kniha uchýliť, aby prečkal nepriazeň doby a zachoval sa takýto svieži. Ale nie o knihe chcem hovoriť. Chcem hovoriť o Vás, pretože ste mi nechali v knihe Vašu vizitku. Nie je to navštívenka, akú si vymieňajú medzi sebou ľudia. Je to malý lístoček rozmerov 6 x 4 cm. Na papieriku, dnes už zožltnutom, je vytlačené toto: "Kontrolní kupón. Knihařskou práci provedl MÍR, n.p., Praha 2, Fügnerovo nám. 6, Kontroloval: 7. Zjistí-li kupující v knize závažnou technickou vadu, má právo tuto knihu vyměnit ve kterékoli knižní prodejně, a to bez ohledu na místo, kde byla kniha zakoupena. Při výměně je nutno předložiť kontrolní kupon." A to bolo všetko. Tak som sa dozvedel i nedozvedel Vaše meno. Budem Vás teda volať pán Sedmička. Alebo ste pani Sedmička? Neozývam sa preto, aby som niečo reklamoval. V knihe som nenašiel ani poprehadzované stránky, ani nijakú inú polygrafickú chybu. Naopak, našiel som v nej to, čo už v dnešných knihách nenachádzam: všitú šnúrku - záložku, ktorou si môžem poznačiť miesto, ktoré si chcem zapamätať. Píšem Vám preto, lebo som zvedavý, ako vyzerá taký kontrolór. Boli ste mladé dievča alebo starší pán? Ako sa vyvíjal Váš život, ako sa máte, čo ste za tie roky prežili? Koľko máte dnes rokov? Ak ste v čase vydania knihy boli v rozkvete mladosti, dnes ste už možno na penzii. Veď odvtedy uplynulo 38 rokov. Je to požehnaný počet, ale ako vidíte, neznamená to skoro nič. Kniha sa dostala do rúk, ktoré ju hľadali, práve včas. Dobrá práca sa neznehodnotila. Chcem sa Vám teda poďakovať, neznámy anonymný priateľ. Za lekciu, ktorú ste mi po takom dlhom čase udelili. Dnes vraj niet času na nepodstatné detaily. Dnes si mnohí nevážia nielen svojho zákazníka, ale ani svoju robotu. A tak Váš malý odkaz beriem ako uistenie, že sa oplatí robiť svoju prácu naplno. A tak sa pod tento list hádam môžem aj naplno podpísať.